Vysokohorské zápisky –  Malofatranský Stoh

13. decembra 2023

Tip na výlet

Premenlivé zimné počasie s bohatou snehovou nádielkou otvára priestor na zaspomínanie si na príjemný jarný okruh v Malej Fatre. Nápad na zdolanie nejakého vrcholu v tomto nádhernom národnom parku sme mali v hlavách už dlhší čas. Konečne však nadišla vhodná konštalácia počasia i osadenstva prístupná tomuto výletu. Rozhodovali sme sa medzi Veľkých Rozsutcom, Stohom, Chlebom i Pekelníkom.

Voľba padla na Stoh týčiaci sa do výšky 1 607 m n. m. Jeho charakteristický špicatý tvar je dominantou mnohých fotografií vyhotovených v tejto oblasti. So susedným Veľkým Rozsutcom vytvárajú podmanivú kompozíciu na rôznych snímkach. Stoh taktiež ponúka čarovné výhľady na celý malofatranský národný park i Veľkú Fatru, či Chočské vrchy s ich najvyšším vrchom v podobe Veľkého Choča.

Blížiaci sa turistický výstup bolo potrebné dôkladne naplánovať, a keďže sme nechceli nič podceniť, použili sme obľúbenú mapu TM VKÚ 8 Národný park – Malá Fatra. Poskytla nám podrobný prehľad o časoch výstupu, prevýšení v teréne a ďalších dôležitých informáciách, ktoré sú pre turistov priamo v teréne kľúčové. S uvedenou pomocou je takýto výstup vo veľa aspektoch jednoduchší.

Zo Štefanovej po „zelenej“

V Štefanovej nás privítalo príjemné májové ráno s ideálnymi teplotami. Vyzerá to tak, že predpoveď počasia dnes vychádza. Začíname kráčať po zelenom značenom chodníku. S jeho pomocou by sme sa mali dostať až ku Sedlu Medziholie, odkiaľ budeme mať pre sebou vysnívaný Stoh. Začíname teda odkrajovať z dnešných kilometrov, ktoré sú pred nami. Trasa ponúka príjemné stúpanie, to sa však kus zmení pri smerovníku s označením Šlahorka, kde je prekonávanie výškových metrov o poznanie ťažšie.

Nádherný les a príroda Malej Fatry výrazne uľahčujú výstup, keďže celé okolie tejto lokality si okamžite získa každého návštevníka. Čoskoro pomedzi stromy rozoznávame prvé obrysy ikonického Veľkého Rozsutca. Prekonávame výšku 1 150 m n. m., a onedlho dosahujeme dôležitú križovatku turistických chodníkov v podobe Sedla Medziholie. Na tomto mieste je skutočne čo obdivovať. Či už spomínaný Veľký Rozsutec, nenápadná Osnica alebo Stoh, pohľad na každú svetovú stranu je skutočne magický. V sedle si urobíme krátku prestávku a začneme kráčať „po červenej“ na Stoh, ktorý sme si vytýčili, ako dnešný cieľ.

Cesta na Stoh

Stúpanie sa s nami od začiatku vôbec nemazná. Od sedla musíme na relatívne krátkom úseku prekonať viac než 400 výškových metrov. Ak sme si doteraz mysleli, že na Šlahorke poriadne stúpame, tak to berieme späť a až teraz skutočne stúpame. Po pobyte v lese sa dostávame nad jeho hranicu a otvárajú sa okolo nás exkluzívne výhľady na Veľký Rozsutec a Oravu nachádzajúcu sa za ním. Celá oblasť pôsobí viac než pôvabne.

V diaľke už vidíme náznak vrcholovej tabule, čo vlieva do žíl potrebnú energiu. Po chvíli skutočne dosahujeme najvyšší bod dnešného turistického snaženia. Sme vo výške 1 607 m n. m. Panorámy z tohto bodu sú jedným slovom úchvatné. Smerom na Veľký Kriváň sa pretekajú vrcholy, ktorý je krajší. Ráno sme ani nečakali, že na Stohu bude takto nádherne. Zhodujeme sa, že táto drina stála za výsledok. Dlho však nezaháľame, keďže musíme dokončiť celý okruh až do Štefanovej, odkiaľ sme začínali. Najbližší cieľ predstavuje Poludňový grúň.

Z Poludňového grúňa späť do Štefanovej

Cesta na Poludňový grúň je veľmi zaujímavá, keďže klesanie zo Stohu dáva znova zabrať. Získané výškové metre nechávame za nami. Postupne schádzame až ku Stohovému sedlu. To sme už vo výške 1 230 m n. m., a po relatívne rovnom úseku (len s drobným prevýšením) si užívame daný úsek Krivánskej časti Malej Fatry. Trasa k najbližšiemu cieľu ubieha v príjemnom tempe i nálade. Po príchode k Poludňovému grúňu si robíme niekoľko fotografií s turistickým smerovníkom a pohýname sa dole, kde budeme najbližšie míňať Chatu na Grúni.

Napájame sa na žltú turistickú značku a čaká nás ďalšie nepríjemné klesanie. Po určitých problémoch zdolávame aj túto pasáž a z diaľky vidíme množstvo ľudí tráviacich čas na chate. Ide skutočne o obľúbené a vyhľadávané miesto v Malej Fatre. V tomto bode opäť meníme farbu trasy na modrú. Po nej už ideme prevažne lesom a znižuje sa miera výhľadov na okolie. Za niekoľko desiatok minút prichádzame do Štefanovej na parkovisko. Sme unavení ale zároveň plní zážitkov. Pokiaľ budete mať cestu do tejto časti Slovenska, určite nesmiete obísť Stoh, pretože ide o naozaj čarovnú turistiku.