Malofatranský Kľak je obľúbeným a vyhľadávaným cieľovým bodom počas letného obdobia. Povedali sme si teda, že by bolo vhodné ísť navštíviť tento charakteristický vrchol, ktorý je právom považovaný za jednu z dominánt Lúčanskej Malej Fatry a celého okolia. Kľak leží v nadmorskej výške 1 352 m. Z jeho najvyššieho bodu sú k dispozícii unikátne výhľady na pohoria ako Kremnické vrchy, Strážovské vrchy. Pri ideálnych podmienkach aj na Veľký Choč, Sitno a vulkanickú Poľanu.

Počas plánovania tohto zaujímavého turistického prechodu sme použili mapu TM VKÚ 120 Malá Fatra – Martinské hole. V uvedenej turistickej mape sme našli časy, vďaka ktorým sa jednoduchšie robil časový harmonogram pripravovaného okruhu. Garantom turistických trás je samotný Klub slovenských turistov, takže o to ľahšie prebiehala príprava, keď sme vedeli, že si môžeme byť istí správnosťou ich zaznačenia.

Štart z turčianskej strany

V minulosti sme už na Kľaku boli, avšak vtedy sme zahájili výstup z Fačkovského sedla. Ide o pomerne frekventovanú trasu. Tentokrát sme zvolili turistický chodník, o ktorom sme predpokladali, že bude menej využívaný. Autom teda prechádzame cez Kláštor pod Znievom, aby sme pokračovali do obce Vrícko a za ňou, popri rieke Vríca, sa dostávame na odstavnú plochu. Sú tu rôzne objekty, pravdepodobne rekreačného charakteru. Prostredie na oddych a relax je tu veľmi príjemné. Obliekame sa do turistických vecí a začneme kráčať.

Sme na chodníku, o ktorý sa delí zelená aj žltá farba. Zelenú budeme využívať až na samotný Kľak. Po žltej sa potom budeme vracať späť. Aktuálne kráčame po asfaltovej trase, čo je zároveň aj cyklotrasou s názvom Pravnianska radiála. Po ľavej strane počujeme potok a v diaľke štebot vtákov. Inak je tu úplný pokoj, ktorý sme hľadali. Po niekoľkých desiatkach minút sa dostávame k turistickému smerovníku s označením Bak. Sme v nadmorskej výške 715 m. Na tejto križovatke trás volíme ľavú stranu vedúcu cez národnú prírodnú pamiatku Kľacký vodopád.

Kľacký vodopád a cesta na Kľak

Vnárame sa hlbšie do lesa. Okolie sa nám páči a čudujeme sa, že tadiaľto nechodí viac turistov, keďže ide o nádhernú lokalitu. Stúpanie naberá „na obrátkach“ a začíname sa poriadne potiť. Vieme, že dnešný Kľak nebude bez námahy. Čoskoro začujeme v diaľke prvé zvuky Kľackého vodopádu. Vidíme tabuľu označujúcu daný vodopád a výšku 990 m n. m. Trochu zídeme nižšie, aby sme si pozreli túto prírodnú pamiatku. Vzhľadom na aktuálne teploty je v ňom veľmi málo vody, tak si len predstavujeme, ako by to asi bolo na jar, keď sa všetko topí po zime. Vtedy to musí byť úžasné a už plánujeme, že si zopakujeme tento výstup aj na jar.

Pokračujeme však ďalej a už sa nevieme dočkať príchodu ku kľackému vrcholovému dvojkrížu. Počas toho, ako sme tu boli  v zime sme ho videli pod veľmi hrubou snehovou vrstvou, takže dnes ho uvidíme v plnej paráde a s úžasnými výhľadmi, keďže nám prajú aj meteorologické podmienky. Prichádzame na menšiu čistinku a podľa turistickej mapy od VKÚ Harmanec vidíme, že po ľavej strane sa nachádza útulňa Javorina pod Kľakom. Tú však nebudeme dnes potrebovať a tak ideme ku turistickému smerovníku s označením Pod skalou. Tu sa napája aj žltý turistický chodník vedúci z Fačkovského sedla.

Ideme na vrchol, od ktorého nás delia posledné metre. Stretávame konečne aj iných ľudí a opäť sa potvrdzuje, že od Fačkovského sedla je chodník pomerne frekventovaný. Sme na vrchole a užívame si výhľady na celé okolie. Scenérie sú dokonalé a môžeme obdivovať Strážovské vrchy, Kremnické vrchy i ďalekú Veľkú Fatru. Spravíme si tu prestávku i niekoľko fotografií na pamiatku. Po približne polhodine sa pohneme ďalej, pretože pred nami je ešte značný kus cesty.

Výhľady z Ostrej skaly a návrat na parkovisko

Vchádzame na červený turistický chodník predstavujúci hrebeňovú trasu. Počas cesty sme viacmenej v lese ale sem-tam sa ukážu výhľady na Kľak z druhej strany. Tieto výhľady sú pomerne neokukané a iné oproti klasickým záberom na tento ikonický vrchol. Cesta lesom je príjemná a užívame si kráčanie cez túto lokalitu. Prichádzame ku Ostrej skale ležiacej vo výške 1 220 m n. m. Pohľad z nej je úplne jedinečný a nejaký čas vstrebávame výhľad na krajinu. Po vyhotovení fotografií ideme ďalej k Vríčanskému sedlu. Tu sa oddeľujeme od červenej trasy a napájame sa na žltú.

Cesta týmto miestom nie je pravdepodobne tou, ktorou by sme sa mohli pochváliť. Je to úsek poznačený lesnou ťažbou a sme radi za to, že dnes neprší lebo neviem, ako by sme tadiaľto prechádzali. Po polhodine sme pri smerovníku Bak. Vieme, že odtiaľto to je už chvíľa ku autu. Bilancujeme dnešný výlet a sme radi, že sme si zvolili turčiansku stranu. Pokiaľ ste už teda boli na Kľaku ale hľadáte novú cestu, kadiaľ by ste na neho vyšli, tak vríčanský chodník je vhodnou voľbou.