Na Slovensku existuje len málo vrchov, ktoré by mali zásadnejšie postavenie v našej kultúre a ľudovej tvorbe tak ako Kráľova hoľa. Tento, doslova legendami opradený vrch, leží v geomorfologickom podcelku Kráľovohoľské Tatry v Nízkych Tatrách. So svojou nadmorskou výškou 1 946 m n. m., je zároveň najvyšším bodom uvedenej časti tohto pohoria. Pod Kráľovou hoľou pramenia tri rieky – Hron, Hnilec a Čierny Váh. Z najvyššieho bodu hole môžeme obdivovať výhľady na Horehronie, Liptov, Spiš, či samotné Tatry. Svojou atraktívnou polohou a očarujúcimi výhľadmi sa vrch teší vysokej obľube medzi turistickými návštevníkmi. Od roku 1960 tu dokonca stojí známy televízny a rozhlasový vysielač a vedie tadiaľto aj červená trasa Cesta hrdinov SNP.

Aktuálne zimné počasie s bohatou snežnou pokrývkou bolo ako stvorené pre výstup na tento nízkotatranský vrchol. Na Kráľovej holi som bol už niekoľko krát, avšak nikdy to nebolo za uvedených podmienok, vďaka čomu som sa zvlášť tešil. Proces plánovania výstupu tentokrát nebol náročný, ako sa to deje pri iných organizovaniach turistiky, avšak pre osvieženie pamäte som aj tak použil mapu TM VKÚ 123 Nízke Tatry – Kráľova hoľa. Turistickú mapu určite využijete, pokiaľ idete do tejto oblasti po prvýkrát. Ponúkne vám vhodné tipy, čo navštíviť a ako najlepšie využiť čas v danej časti Horehronia.

Turistický deň začíname v rázovitej obci Šumiac. V nej sa nachádza napríklad vyhľadávané Múzeum zvoncov a spiežovcov, či zachované drevenice. Začiatok ranného výstupu  na Kráľovu hoľu nám ukazuje prevahu skialpinistov. Tí majú dnes ideálne podmienky. Počas celej cesty turistickým značeným chodníkom sa budeme držať modrej farby. Naberanie výškových metrov po snehovom podklade je zo začiatku príjemná zmena, oproti podkladu počas iných ročných období. Hustý les vôkol je pokrytý snehom a slnečné lúče ním len čiastočne prenikajú. Svižný krok smerom hore nám dáva zabrať, avšak po príchode k turistickému prístrešku na Skaličke a po občerstvení pokračujeme ďalej. Po prekonaní výšky 1 300 m n. m. míňame ďalší prístrešok na Grúniku, kde sa križujeme s cyklotrasou. Tá je, z pochopiteľných dôvodov, dnes cyklistami úspešne ignorovaná. Od Grúniku je to už len kúsok ku Chate pod Kráľovou hoľou. Po príchode na ňu si dávame dlhšiu prestávku a vyberáme z bohatej ponuky občerstvenia. Po chatu sa išlo až prekvapivo dobre, čo nás napĺňa optimizmom pred záverečným stúpaním na samotný vrchol dnešnej túry. Dobré vyhliadky nám však zoberú ostatní návštevníci chaty. Hovoria o rýchlosti vetra a prepadávaní v snehu, ktoré nás vyšších polohách neobíde.

Posilnení a oddýchnutí ideme priamo do najnáročnejšej fázy výstupu. Pár desiatok minút stačí na to, aby sme v duchu súhlasili s rečami o sile vetra a prepadávajúcom sa snehu. Cesta od chaty je miestami náročnejšia, ako sme čakali, ale slnečné počasie a výhľady nás utvrdzujú v tom, že stojí za to ísť až na samotný vrchol. Sneh a náročné poveternostné podmienky nám berú energiu, ale Kráľova hoľa sa čoraz viac približuje a vysielač sa zdá byť na dosah. Doslova „ošľahaní vetrom“ dosahujeme počas obednej hodiny najvyšší bod Kráľovohoľských Tatier. Na holi nás vítajú epické výhľady na celé okolie. Samotné Tatry oproti nám vyčnievajú z hmly pokrývajúcu celý Liptov. Takéto pohľady by sme si vedeli užívať hodiny a hodiny. Škrt cez rozpočet robí, samozrejme, počasie, takže sa ideme zohriať na chvíľu do miestnosti vo vysielači. Okrem nás sú tam ďalší ľudia. Počas čakania prehodíme s nimi pár slov, ponúkneme sa nejakým jedlom a už začíname rozmýšľať nad zostupom.