Naše kroky viedli naposledy na veľkofatranský Lysec. Ten ponúkol očarujúce prírodné divadlo. Dokonalé počasie, v ktorom sa stretol sneh, čiastočná inverzia i výhľady do ďaleka boli dychberúce. Pre tentokrát predpoveď počasia vyzerala na území celého Slovenska viacmenej nehostinne pre obdobné outdoorové aktivity. Povedali sme si, že sa nenecháme zastrašiť predpoveďou a zoberieme si viac vrstiev oblečenia, aby nás nič neprekvapilo.

Ako cieľ sme si zvolili legendárnu Kráľovu hoľu, ktorá je opradená mnohými mýtami i legendami. Máloktorý vrch má v slovenskej ľudovej tvorbe tak významné miesto ako práve uvedený nízkotatranský vrchol. Podľa meteorologickej predpovede mal byť na tomto území silný vietor a pocitová teplota až -18 stupňov C. Na prvý pohľad to nebolo nič vábne, ale aj tak sme sa pustili do plánovania výletu.

Na Kráľovej holi sme už v minulosti boli viackrát a zakaždým nás očarila inými podmienkami a výhľadmi. Verili, že to tak bude aj počas pripravovaného dobrodružstva. Pre osvieženie pamäte sme použili opäť kartografické dielo TM VKÚ 123 Nízke Tatry – Kráľova hoľa. Vďaka mape sme presne vedeli, koľko by mal výstup hore i následné klesanie dole trvať, takže už nič nebránilo zbaleniu vecí do ruksaku a vydaniu sa na jeden z najvyšších vrcholov Nízkych Tatier.

Šumiac ako ideálny východiskový bod

Cesta Horehroním smerom do rázovitej obce Šumiac dáva zatiaľ len chabú nádej lepšieho počasia ako hlásila predpoveď. Husté oblaky prekrývajúce hrebeň Nízkych Tatier momentálne nevyzerajú, že by chceli meniť svoju aktuálnu pozíciu. Prechádzame Šumiacom a na konci obce nechávame odparkované auto. Okrem nás tu nie je žiadne ďalšie vozidlo, čomu sa v podstate ani veľmi nečudujeme. Obliekame si na seba všetko, čo máme pretože nižšia teplota útočí okamžite po vystúpení z vozidla.

Začíname kráčať a dostávame sa na modrý turistický chodník. Ten nám bude robiť spoločnosť počas celého dnešného výletu. Od začiatku nás „víta“ značné prevýšenie. Na necelých 6 kilometroch musíme prekonať približne 1000 výškových metrov, takže o rozprúdenie krvi hneď od začiatku máme postarané. Ako kráčame všímame si nové náučné tabule na Náučnom chodníku Šumiac – Kráľova hoľa. Obsahujú v sebe aj QR kód, vďaka čomu sa vie návštevník dozvedieť ešte viac informácií. Chválime zhotoviteľa za zaujímavý nápad. Momentálna chôdza je po prvotnom šoku viacmenej príjemná a až tak nám nevadí ani prudšie stúpanie.

Zastávka na chate pred záverečným výstupom

Výškové metre prekonávame až s prekvapujúcou ľahkosťou a míňame turistický smerovník s názvom Skalička. Sme vo výške 1 162 m n. m. Daný bod je dôležitá križovatka viacerých trás. Prechádza tadiaľto okrem „našej“ modrej trasy aj cyklotrasa, náučný chodník i žltá trasa smerujúca čiastočne pod Kráľovu skalu. Spravíme si tu menšiu prestávku na občerstvenie a opäť začneme kráčať ďalej k prvému čiastkovému cieľu v podobe Chaty pod Kráľovou hoľou.

Cesta lesom je aktuálne príjemná, o to nás viac trápi nemenné počasie, ktoré sa rozhodlo, že dnes zastaví snahu o akékoľvek výhľady na okolitú krajinu. To však momentálne nechceme riešiť a radšej sa ideme zohriať na chatu, ktorá sa pred nami vynorila. Sme na Prednom sedle vo výške 1 450 m n. m., čo značí približnú polovicu cesty na vrchol. Na chate sa občerstvíme horúcim čajom, ktorý je výborným životabudičom. Po pár desiatkach minút sa poobliekame a začíname so záverečným stúpaním na samotný vrchol Kráľovej hole.

Nehostinné podmienky na vrchole

Posilnení a oddýchnutí pokračujeme v dobytí stanoveného vrcholu. Snehová vrstva sa postupne zvyšuje a viditeľnosť začína byť čoraz obmedzenejšia. Modré značky sa stávajú neviditeľnými, tak využívame zimné tyčovanie, vďaka ktorému držíme správny smer. Kráčanie začína byť ťažšie a vyčerpávajúcejšie vďaka silnejúcemu vetru. Máme na sebe všetko oblečenie, čo máme so sebou ale aj tak to miestami nestačí. Vietor nájde každé voľnejšie miesto ofúkne nás studeným prúdom. Po čase sa s tým naučíme vysporiadať a podľa turistickej mapy vrchol už nie ďaleko. Okolo nás nie je nič vidieť, takže len dúfame, že sme na správnej ceste.

Konečne vidíme zasnežený turistický smerovník oznamujúci, že vrchol je už veľmi blízko. Z blízka rozpoznávame známy televízny vysielač, ale nanešťastie núdzová miestnosť je zavretá, čo nás vôbec nepoteší. Prejdeme aspoň k vrcholovej značke, kde si vyhotovíme rýchlu fotku a okamžite začneme so zostupom dolu. Počasie je nepríjemné a pocitových -18 stupňov nemá ďaleko od reality. Prekvapivo stretávame ďalších dvoch turistov, ktorým sa pozdravíme a rýchlo smerujeme opäť do Šumiacu.

Rýchly zostup do obce má výhodu, že sme sa zahriali a už nepociťujeme chlad ako na vrchole. Túto zážitkovú turistiku sme úspešne absolvovali, ale pokiaľ sa dá, vyberte si deň s lepším počasím, aby ste si ju umocnili aj výhľadmi zo samotného vrchola a nezabudnite si zabaliť turistickú mapu od VKÚ Harmanec!