Nízke Tatry patria medzi moje obľúbené pohorie. Z toho dôvodu som ďalší turistický výstup plánoval práve do uvedeného jedinečného národného parku. Liptovská strana tohto pohoria ponúka neopakovateľné trasy a prírodné útvary. Nedávna návšteva Poludnice ma v tom len utvrdila. Z daného dôvodu padla voľba na prekvapivo prehliadaný vrch nachádzajúci sa mimo hlavného hrebeňa – Krakovu hoľu s výškou 1 752 m n. m.

Vrch leží v nízkotatranskej časti Demänovské vrchy. Stretávajú sa tu katastre troch obcí –  Demänovská dolina, Liptovský Ján a Závažná Poruba. Krakova hoľa, ako prirodzená dominanta okolia, ponúka počas dobrej viditeľnosti kruhové výhľady na samotné Nízke Tatry, Tatry, Chočské vrchy, či Malú Fatru a Veľkú Fatru.

V masíve hole, ležiacej na pomedzí Demänovskej a Jánskej doliny, sa nachádzajú najhlbšie priepasti – Starý hrad, Javorová priepasť, Záskočská jaskyňa. Krasový systém Krakovej hole je považovaný za najrozsiahlejší na celom území Slovenska. Žiadna z jaskýň však nie je prístupná verejnosti a tieto krásy ostávajú, nanešťastie, naďalej ukryté.

Turistický výstup na takýto interesantný vrch si vyžadoval dôsledné a detailné plánovanie. V tomto nám výrazným spôsobom podala pomocnú ruku  turistická mapa TM VKÚ 1 Nízke Tatry – Chopok – Čertovica. Práve vďaka nej sme mali presný prehľad o tom ako a kadiaľ treba ísť, aby sa naše turistické plány vydarili. Teraz nám už nič nebránilo zahájiť očakávaný výstup do Ďumbierskych Tatier!

Je ráno, začiatok marca a prichádzame do Demänovskej doliny. Auto nechávame na parkovisku pred známou a vyhľadávanou Demänovskou jaskyňou Slobody. Hustá premávka smerom na Chopok nám dáva neklamné znamenie, že v dnešný deň drvivá väčšina ľudí radšej volí aktívny oddych na lyžiarskom svahu, než pešiu turistiku. Verím však, že nie sme jediní, čo sa rozhodli pre tento spôsob spoznávania prírodných krás. Modrá turistická trasa nám bude robiť spoločnosť od parkoviska, až po samotný najvyšší bod dnešnej túry. Od začiatku nám dáva „zabrať“, keďže stúpanie je od úvodu pomerne prudké. Čiastočne ho zmierňuje kľukaté značenie turistickej trasy, vedúce doľava, potom doprava a opäť doľava, počas toho ako ideme dolinkou Točište.

Stále kráčame lesom a nikde na okolí nestretávame žiadneho človeka, sem-tam len nejaké stopy po vysokej zveri, prípadne iných zástupcov miestnej nízkotatranskej fauny. Dostávame sa po dlhšom čase aj k prvým výhľadom, ktoré okamžite očaria a dodajú potrebnú energiu pre plánované dosiahnutie Krakovej hole. Pohľady na zasnežené Nízke Tatry s dominantným Ďumbierom, Chopkom, či Poľanou len tak ľahko neomrzia. Čo však dozaista zamrzí je scenéria Demänovskej doliny. Tá, bohužiaľ, miestami vyzerá ako po čerstvej masívnej veternej smršti.

Prichádzame k časti Národnej prírodnej rezervácie Demänovská dolina, označovanej ako Jaskyne Demänovskej doliny. Alpínske vrásnenie vytvorilo tieto úžasné skalnaté útvary siahajúce do výšky 1 500 m n. m., s najvyššími bodmi Stav a Pusté. V uvedenej časti turistického výstupu na nás čaká veľký bonus dnešného dňa. Konkrétne je týchto bonusov až sedem a jedná sa o kamzíkov. Tie si z našej prítomnosti nič nerobia a snažia sa spásať trčiace steblá rastlín spomedzi čiastočnej snehovej prikrývky. Je možné, že veľa ľudí vo svojom živote ešte nevideli a sme pre nich rovnakou raritou, práve ako ony pre nás. Zaujímavosťou o kamzíkoch v Nízkych Tatrách je, že sem boli v rokoch 1969 až 1976 umelo prevezené, aby sa zachovala ich miera prežitia. Momentálne sa ich tu vyskytuje približne 100.