Minuloročná jeseň bola nadmieru priaznivá s ohľadom na počasie a stálosť príjemných pocitových teplôt. Panujúce podmienky by bola škoda nevyužiť na návštevu prírodných krás Slovenska. Túlavé topánky a mapa TM VKÚ 119 Strážovské vrchy – Trenčianske Teplice ma zaviedli na najvyšší bod tohto pohoria – Strážov.

Výškový bod nachádzajúci sa v CHKO Strážovské vrchy sa týči do výšky 1 213 m n. m., čo ho síce nezaraďuje medzi najvyššie vrchy na našom území, avšak čo sa týka výhľadov, môže konkurovať aj tým vyššie položeným. Strážov má bralnaté vrcholové časti a tie majú za následok možnosť kruhových výhľadov na ďaleké okolie. Z jeho vrcholu môžeme pozorovať napríklad Vtáčnik, Považský Inovec, Malú Fatru, prípadne Kysucké Beskydy a mnohé iné.

Išlo o moju prvú návštevu tohto pohoria, takže som nič nenechal na náhodu a pri plánovaní som sa spoľahol na turistickú mapu od legendárneho výrobcu VKÚ Harmanec. V uvedenej mape som našiel všetky potrebné informácie, ktoré mi uľahčili výstup na toto obľúbené miesto turistov. Moja trasa začínala v obci Čičmany, kde som z jej centra išiel po červenej trase označujúcej známu Cestu hrdinov SNP. Uvedená trasa viedla s menším odbočením až na samotný najvyšší bod Strážovských vrchov.

Prichádzam do Čičmian a auto nechávam zaparkované v centre obce. Ako začínam kráčať, okolo mňa sa rozprestiera nádherná ľudová architektúra. Hneď mi je jasné, prečo je časť obce Pamiatkovou rezerváciou ľudovej architektúry a zároveň aj súčasťou pamiatkového fondu Slovenska. Už len prezeraním samotných architektonických pamiatok by sa dalo stráviť niekoľko hodín.

Držím sa však turistickej trasy a opúšťam Čičmany. Červený chodník ma čochvíľa zavedie do lesa a ten okamžite začína „hrať“ všetkými farbami. Jeseň je tu naozaj kúzelná a stromy medzi sebou súperia, ktorý bude atraktívnejší. Mierne sklamanie vo mne zanecháva turistický chodník kopírujúci lesnú cestu, ktorá pravdepodobne slúži na ťaženie dreva. Jeho stav je naozaj katastrofálny. Týmto úsekom túry sa však nenechám rozhodiť a pokračujem ďalej lesom. Stúpanie začína byť čoraz strmšie a je mi jasné, že dosiahnutie dnešného plánovaného vrcholu nebude „zadarmo“.

Popri mne tečie menší potôčik Rajčanka, ktorý pramení len niekoľko sto metrov odtiaľto. Neďaleko sa dokonca nachádza prírodná pamiatka Partizánska jaskyňa. Nevedie však ku nej klasický chodník, takže jej návštevu musím oželieť. Prekvapuje ma absencia ďalších turistov na tomto úseku. Predpokladal som, že krásne jesenné počasie a príjemná teplota vyženie množstvo ľudí z okolia práve sem. Som teda v očakávaní, či ďalšie úseky budú trochu bohatšie na počet návštevníkov. Aspoň si môžem spraviť fotografie lesa, ktorý je naozaj podmanivý.

Prichádzam k turistickému smerovníku označujúcemu bod s názvom Pod Strážovom a konečne stretávam prvých ľudí na dnešnej turistike. Pozdravíme sa, ako sa na správnych turistov patrí a pokračujeme každý svojim smerom. Aktuálne som vo výške 945 m n. m., a viem, že musím prekovať približne ešte 260 výškových metrov. Kráčam ďalej k najbližšiemu smerovníku označujúcemu Lúku pod Strážovom. Tu vidím, že sa musím odpojiť od červenej Cesty hrdinov SNP a ísť vľavo iným smerom na Strážov. Cesta  naň trvá necelých 15 minút.

Po príchode na vrchol ma prekvapí silný vietor a úžasné panoramatické výhľad na celé okolie. Nachádzam tu aj výhľadovú ružicu s označeniami priľahlých kopcov. Šípky ukazujú do všetkých svetových strán a môžem vidieť napríklad Vyšehrad, Hrubú kačku, Žibrid, Maguru a ďalšie. Idem trochu nižšie k dvojkrížu, kde vietor nie je taký intenzívny. Tu si začínam skutočne užívať výhľady, pretože na Strážove okrem mňa nikto nie je.

Obec Zliechov mám pod sebou ako na dlani a môžem potvrdiť krásu výhľadov z tohto miesta. Robím si niekoľko fotografií ako spomienku na toto miesto a pomaly sa začínam chystať na cestu dole. Posledný krát sa obzriem za výhľadmi a opäť idem smerom na Lúku pod Strážovom a smerom do Čičmian. Počet ľudí rastie postupne s pribúdajúcim časom a davy turistov sa v menších skupinkách hrnú na najvyšší bod Strážovských vrchov.

Cesta dole ubieha pomerne svižne a ani neviem ako, už som opäť v obci a obdivujem zachovalé drevenice so svojimi špecifickými ornamentami. Dedina sa od rána postupne zaplnila rodinami s deťmi, pre ktoré sa jedná o pekný víkendový program za asistencie ideálnych meteorologických podmienok.