Dnes prinášame jednu milú spomienku na jesenný výstup na najvyšší vrch Nízkych Tatier. Iste ste sa dovtípili, že ide o Ďumbier, ktorý sa teší u turistickej verejnosti vysokej obľube. Veď kto by nemal rád Chatu M. R. Štefánika, podmanivé výhľady na nízkotatranský hrebeň, či ikonický vrcholový drevený dvojkríž. Nám napadla myšlienka vyjsť na neho počas jesenného obdobia, ktoré je známe vyšším výskytom inverzií a hnedastého sfarbenia vyššie položených častí Nízkych Tatier.
Na tomto vrchole sme boli už niekoľkokrát, avšak nikdy nie je na škodu si ozrejmiť trasu aj po teoretickej stránke. V tomto nám výrazným spôsobom podala pomocnú ruku mapa TM VKÚ 1 Nízke Tatry – Chopok – Čertovica. Práve vďaka nej sme mali presný prehľad o tom ako a kadiaľ treba ísť, aby sa naše turistické plány vydarili na jednotku s hviezdičkou. Teraz nám už nič nebránilo zahájiť očakávaný výstup do Ďumbierskych Tatier!
Parkovisko na Trangoške je ideálny začiatok trasy
Po príchode a odstavení auta na Trangoške si obliekame svoje turistické vybavenie, pretože meteorologická predpoveď v sebe ukrývala aj možný silnejší vietor. Nechceme nechať nič na náhodu. Výstup začíname od parkoviska vo výške 1 121 m n. m., čo je veľmi dobrý štartovací bod, či už smerom na Ďumbier alebo Chopok. Volíme si, pochopiteľne, zelenú turistickú trasu smerom ku Chate M. R. Štefánika. Podľa časového údaju na smerovníku to bude trvať 1:50 hod.
Chôdza prebieha bez problémov krásnym lesom. Kto tu bol, vie o čom hovorím. Momentálne je okolo nás mierna hmla, avšak s miernym optimizmom očakávame vylepšenie počasia a jej rozplynutie. Úsek lesa, ktorým momentálne kráčame, leží v prírodnej rezervácii Pralesy Slovenska – Bystrá dolina. Okolie je tu skutočne nádherné a právom je súčasťou prírodnej rezervácie.
Čoskoro si urobíme menšiu prestávku pri Halašovej jame. V tomto bode sa nachádza aj turistický smerovník, kde je označenie odbočky k Jaskyni mŕtvych netopierov. Jaskyňa v sebe ukrýva jedinečné prírodné výtvory lákajúce nejedného návštevníka. Po oddýchnutí sa pohneme ďalej a už sa tešíme, ako si sadneme na známej „Štefáničke“.
Cesta ku Chate M. R. Štefánika
Trasa ku chate je spojená s neustálym prevýšením, avšak nie je to nič, čo by nezvládol aj priemerný turista. Po pravej strane ležia známe Kozie chrbty, a tak obdivujeme aj tento úsek turistického výstupu. Záverečné stúpanie k horskej stavbe začneme trochu cítiť v nohách, ale čoskoro vidíme už jej obrysy. To nám vleje do žíl potrebné odhodlanie a nepoľavujeme v nastolenom tempe.
Po príchode ku chate sa nestačíme čudovať. Hmla sa dolu nerozplynula, avšak tu hore sme už nad jej úrovňou. Pohľad na inverziu vždy poteší (hlavne, keď ste nad ňou). Ideme si objednať občerstvenie a vychutnávame si pohľad na Veľký Gápeľ i Zelenskú Mlynnú dolinu. Tešíme sa na cestu na vrchol, pretože podľa aktuálneho počasia to bude úžasné.
Ďumbier ponúka skutočné prírodné divadlo
Pokračujeme po červenom chodníku známym skôr pod názvom Cesta hrdinov SNP. Ide o trasu, ktorú pravdepodobne netreba bližšie predstavovať turistickej verejnosti. V tomto bode sa zvyšuje aj počet ďalších návštevníkov tohto miesta a musíme sa častejšie vyhýbať ľuďom, ktorí idú oproti. Nuž, to je daň skvelých miest v horách. Prichádzame na Krúpove sedlo. Momentálne sme vo výške 1 920 m n. m., a pri ceste na vrchol Ďumbiera treba prekonať ešte viac než 100 výškových metrov. Osviežime sa, doplníme tekutiny a pokračujeme ďalej.
Neustále sa obzeráme okolo seba a kocháme sa pohľadmi na okolitú krajinu ukrytú pod hustou hmlou. Tu hore je skutočne „iný svet“. Ani sa nenazdáme a už vidíme vrcholový kríž, ktorý drží pomyselnú stráž nad Nízkymi Tatrami. Prichádzame ku nemu, aby sme si vyhotovili spomienkovú fotografiu vo výške 2 043 m n. m. Za chvíľu príde ku nám chlapík, s tým, nech sa ideme pozrieť trochu ďalej. Poslúchneme ho a nestačíme sa diviť. Pred nami je vidmo. Je nádherné a pomerne jasne rozpoznateľné. Toto považujeme na zlatý klinec dnešného výstupu. Vidmo vidíme prvýkrát v živote a vychutnávame si túto chvíľu.
Keď sa vidmo rozplynie začneme so zostupom na Trangošku. Trasa smerom dole je príjemnejšia, aj keď musíme dávať pozor na okoloidúcich turistov. Chatu tentokrát ignorujeme a postupujeme priamo do doliny. Hmla v doline sa už tiež takmer úplne rozplynula. Nám však ostanú spomienky na dnešné počasie a zážitky ešte dlho uložené v pamäti. Aj toto dobrodružstvo sme mohli absolvovať vďaka turistickej mape od VKÚ Harmanec.