Demänovská dolina ponúka nevšedné krásy a človek sem musí prísť niekoľkokrát, aby ich všetky dokázal skutočne oceniť. Jedinečné skalné útvary, jaskyne, flóra, horské bystriny a v neposlednom rade zákutia, kde si každý turista príde na svoje. Jednou z takýchto „chuťoviek“ je aj menej známa dolina Vyvieranie. Ide o bočnú vetvu Demänovskej doliny. Svojou divokosťou, lávkami, kaskádami, či okolitou scenériou miestami výrazne pripomína Slovenský raj. Napriek tomu, že výpočet zaujímavých úsekov je tu značný, nestretnete tu pravdepodobne žiadneho turistu.

Pustili sme sa teda do plánovania objavovania menej známych oblastí Demänovskej doliny. Ako obvykle sme si pomohli mapou od legendárneho výrobcu VKÚ Harmanec. Dlhá história a nespočetné skúsenosti sú zárukou kvalitného kartografického diela v podobe mapy TM VKÚ 1 Nízke Tatry – Chopok – Čertovica. Práve vďaka nej sme mali presný prehľad o tom ako a kadiaľ treba ísť, aby sa naše turistické plány vydarili. Na ozvláštnenie výstupu sme do plánov zahrnuli aj prechod cez Demänovskú horu týčiacu sa do výšky 1 304 m n. m.

Parkovisko pri Kamennej chate

Vzhľadom na kilometrovo menší turistický okruh sme nemuseli prísť úplne skoro ráno na parkovisko. Príchod približne o 8:30 na väčšie parkovisko pri Kamennej chate sa javil ako ideálna voľba. Na odstavnej ploche bolo len niekoľko ďalších áut. Ostatné vozidlá väčšinou smerovali do obce Demänovská dolina, odkiaľ je to bližšie na Chopok a samotný hrebeň Nízkych Tatier. Počasie sa momentálne ukazuje viac než prijateľne, takže očakávame vhodné podmienky na pobyt v prírode.

Začíname kráčať po asfaltovej ceste a hľadáme mostík, aby sme sa vedeli dostať na zelený turistický chodník so smerovníkom odkazujúcim na dolinu Vyvieranie. Čoskoro ho nachádzame a vidíme, že spoločnosť nám bude robiť smer s vyústením pri Iľanovskom sedle vo výške 1 253 m n. m. Ako sme zišli z asfaltovej cesty nestretávame nikoho. Predpoklady o tom, že budeme pravdepodobne osamote sa začínajú ukazovať ako pravdivé.

Vyvieranie ponúka zážitkovú turistiku

Prakticky hneď po vstupe do doliny musíme využiť reťaze na uľahčenie výstupu. Chodník niekoľkokrát pretína potok tečúci dole do Demänovky. Okamžite sa nám toto prostredie zapáči a užívame si chôdzu dolinou. Po oboch stranách sa týčia vysoké skaly vytvárajúce útulný dojem. Skutočne sa cítime ako v Slovenskom raji. Veľa úsekov si vyžaduje zvýšenú pozornosť, pretože mokré skaly nie sú práve najbezpečnejší podklad na chôdzu. Náročnejšie pasáže však zdolávame bez väčších problémov a robíme si niekoľko fotografií, aby sme zachytili túto krásu.

Prichádzame k najkrajšej etape doliny, keď pretíname niekoľko drevených lávok. Tu na chvíľu zastavíme a snažíme sa uchopiť prírodné výtvory. Sme v nemom úžase a počas občerstvovacej pauzy len nemo sedíme a užívame si tieto momenty. Vyvieranie je skutočne podmanivý kút Demänovskej doliny a je záhadou, prečo býva relatívne ignorovaný turistami. Kaskády i skalné útvary nechávame za nami a dostávame sa k Iľanovskému sedlu. Tu sa napojíme na žltú značenú trasu a ideme smer Demänovská hora.

Demänovská hora očarí výhľadmi

Chôdza sa od Iľanovského sedla nesie prakticky v kráčaní po vrstevnici. Relatívne rovná pasáž je pre nohy úľavou a tak sa môžeme o to viac sústrediť na okolitú prírodu. Podľa papierovej mapy sa po pravej strane nachádza vrch Magura s výškou 1 376 m n. m. Vidíme jeho obrysy a čnejúce skaly. Na vrchol, bohužiaľ, nevedie žiadna cesta. Okolo je úplne ticho s výnimkou niekoľkých vtákov. Žiadny iný turista na okolí. Občas spravíme väčší hluk, aby o nás vedeli aj ostatní lesní obyvatelia. Miestami prechádzame celkom bohatou húštinou a sme radi, že sa v nej nič nenachádza.

Ideme okolo vrchu Kurence a po niekoľkých desiatkach minút vidíme turistický smerovník značiaci odbočenie na samotnú Demänovskú horu. Poslúchneme ho a vydáme sa trasou k najvyššiemu bodu dnešného výstupu. Pomerne strmá cesta lesom však čoskoro ponúka odmenu v podobe jedinečných výhľadov na Tatry, Liptovskú Maru i hrebeň Nízkych Tatier. Stretávame tu aj prvých ľudí. Sadneme si na zem a užívame si atmosféru tohto miesta. Scenérie prekvapujú viac, ako sme čakali a sme spokojní s nápadom ísť práve sem. Vyhotovíme pár snímok a začneme so zostupom. Náš najbližší bod je ATC Bystrina.

Klesanie ku nemu je pomerne prudké a musíme si robiť pravidelné prestávky. To však vôbec nevadí, pretože občas pomedzi stromy vidíme Liptov a kocháme sa pohľadom naň. Čoskoro sme pri autokempingu a chodníkom ideme na parkovisko, odkiaľ sme ráno štartovali. Tento turistický výlet hodnotíme pozitívne, pretože dolina Vyvieranie i Demänovská hora zanechali skvelé pocity.