Počasie na uplynulý víkend vyzeralo viac než priaznivo, čo znamenalo jediné – plánovanie turistického dobrodružstva. V tomto prípade sme opäť rozmýšľali nad Vysokými Tatrami. Po nedávnej návšteve Jahňacieho štítu sme si povedali, že môžeme plánovaný prechod ešte o niečo viac sťažiť. Po krátkom náhľade do mapy nás zaujalo sedlo Prielom. To je známe značne exponovaným úsekom, ktorý odrádza mnohých turistov od tohto sedla. Nachádzajú sa tu fixné reťaze a kramle v skalách. My sme si povedali, že by mohlo ísť o zaujímavú skúsenosť.

Podľa mapy mali na nás čakať výhľady na Litvorovú dolinu, Litvorové pleso, Gánok, Kačaciu vežu, Rysy a mnohé ďalšie krásy Vysokých Tatier. Najdôležitejšie rozhodnutie však malo padnúť počas príprav na zdolanie sedla Prielom ležiaceho vo výške 2 290 m n. m. – kadiaľ a ako pôjdeme? Pôjdeme z Velickej doliny alebo z Veľkej Studenej doliny? Vystúpime aj na Východnú Vysokú? Tieto otázky bolo nutné zodpovedať počas plánovania výstupu.

Nápomocnou bola opäť mapa od legendárneho výrobcu VKÚ Harmanec. TM VKÚ 113 Vysoké Tatry je ideálnym spoločníkom počas každej zodpovednej prípravy na akýkoľvek turistický výstup. Mapa pokrýva celé Vysoké Tatry, a teda ide o komplexné dielo a sprievodcu touto oblasťou. Aj vďaka nej sme nakoniec zvolili okruh z Nového Smokovca po žltej trase vedúcej k Sliezskemu domu. Ďalej by sme išli cez Poľský hrebeň na Východnú Vysokú a z nej späť na Poľský hrebeň. Naše kroky by ďalej pokračovali na sedlo Prielom a potom Veľkou Studenou dolinou cez Zbojnícku chatu cez Hrebienok až späť do Nového Smokovca.

Vysoké Tatry „praskajú vo švíkoch“ už od rána

Počas cesty na parkovisko v Novom Smokovci vidíme množstvo áut, ktoré sa nachádzajú na odstavných plochách. My sme našli vhodné parkovisko v blízkosti žltej turistickej trasy. Tu budeme začínať nadchádzajúce dobrodružstvo. Po prezlečení do turistických vecí začneme s kráčaním a vchádzame do lesa. Je síce krátko po 6:30 ale v lese stretávame pomerne dosť ľudí. Akčne zvoleným tempom ich postupne predbiehame, čím si vytvárame dobrú pozíciu vzhľadom na celkový čas, ktorý je pred nami.

Stretávame aj niekoľko horolezcov. Prezrádza ich mohutná výbava. Oblasť Velickej doliny je pre nich ako stvorená. Počasie im (aj nám) taktiež praje. Pozdravíme ich a čoskoro prechádzame okolo smerovníka s označením Rázcestie nad Zrubami. Aktuálne sme v nadmorskej výške 1 409 m. Keď si predstavíme, že na Východnú Vysokú budeme musieť vystúpať ešte viac než 1 výškový kilometer, tak len zatneme zuby a pokračujeme ďalej. Postupne sa vynárame z lesa a dosahujeme Velickú poľanu. Z tohto miesta sa otvára Velická dolina a pohľady na Kvetnicovú vežu, Čertovu vežu a mnohé ďalšie štíty.

Cestou na Poľský hrebeň

Pohľady na vrcholy nám dodajú potrebnú energiu v ďalšom postupe. Ideme okolo Sliezskeho domu, kde si urobíme menšiu prestávku. Množstvo ľudí vychádzajúcich z najvyššie položeného hotela na Slovensku značí, aby sme sa čím skôr pobrali ďalej. Naš kroky vedú zeleným chodníkom okolo Velického plesa. Jeho čistá voda je neuveriteľná a vyhotovíme si niekoľko fotografií na pamiatku. Za plesom začína skutočné stúpanie. Prechádzame okolo mikro vodopádu zvaného Večný dážď. Tu už postupne zdolávame výšku 1 800 m n. m.

Ďalšia časť si prichystala aj nádhernú pasáž v podobe Kvetnice. Rôzna flóra tu hrá všetkými farbami a dotvára genius loci tohto miesta a celej oblasti. Aby toho nebolo málo, neďaleko sa nachádza Dlhé pleso a kamzík. Nestačíme spracovávať všetky vnemy. Je to úžasné a zároveň ťažko predstaviteľné, že sa to nachádza približne 2 a pol hodiny chôdze od parkoviska. V diaľke však už počujeme rynčanie reťazí, ku ktorým sa nezadržateľne blížime. Začína „zábavnejšia“ časť výstupu, kedy musíme používať všetky končatiny, aby sme prešli úseky. Niektorí turisti s tým majú problém a tak prechádzame okolo nich bezpečnejšími úsekmi.

Zdoláme ešte niekoľko exponovaných pasáži a môžeme sa kochať scenériami z výšky 2 200 m n. m. Tie sú úžasné na všetky smery a nevieme sa rozhodnúť, čo sa nám páči viac. O pozornosť sa hlási Velický štít, Litvorový štít, ale aj Zamrznuté pleso a Divá veža. Momentálne však musíme toto ignorovať, pretože sa napojíme na žltý turistický chodník, čo vedie na Východnú Vysokú do výšky 2 429 m n. m.

Vrchol Východnej Vysokej

Cesta pomedzi skaly ponúka zaujímavý a nevšedný zážitok. Stúpanie je pomerne prudké, čo cítime aj v nohách. Častejšie si robíme potrebné pauzy, pretože vieme, čo všetko je ešte pred nami. Postupom času si telo zvyklo aj na tento terén a môžeme tak slávnostne vystúpiť na najvyšší bod dnešného turistického snaženia. Na vrchole je niekoľko ďalších turistov a tak zídeme trochu mimo hlavného vrcholu, aby sme mali súkromie. Tu si rozložíme občerstvenie a rozjímame počas pohľadu na Veľkú Studenú dolinu.

Počasie je aj napriek niekoľkým oblakom prakticky ideálne. Sme radi, že sme sem išli, aj napriek vyššej náročnosti plánovaného prechodu. Na vrchole Východnej Vysokej teda pozrieme opäť do mapy od VKÚ Harmanec a sledujeme, kadiaľ budú viesť naše ďalšie kroky. Pozeráme, že tých krokov dnes bude ešte veľmi veľa a tak nezaháľame a začneme s klesaním k Poľskému hrebeňu. Tu sa rozhliadneme po okolí a začneme s kráčaním k smerovníku označujúcemu bod Zamrznutý kotol.

…pokračovanie v ďalšej časti