Na Malej Babej hore sedíme asi 40 minút. Stretávame tu početnejšie skupiny turistov smerujúcich od Babej hory, kam budeme mať čoskoro namierené aj my. Momentálne len oddychujeme vo výške 1 517 m n. m., a obdivujeme tento magický kút Oravy s výhľadmi do Poľska. Onedlho zafúka chladnejší vietor a vieme, že už sa musíme pohnúť ďalej. Rozhýbeme „usedené“ telá a začneme sa približovať k ďalšiemu dôležitému bodu s názvom Przełęcz Brona.
Jedným okom skontrolujeme mapu TM VKÚ 102 Orava – Beskid Żywiecki, ktorá počas dnešného výstupu poskytuje neustále dôležité informácie potrebné pre každého turistu. Nie sme úplne nadšení s aktuálnym klesaním, keďže všetko budeme musieť neskôr opäť vyšliapať. Keď sa ale pozrieme na cestu pred nami, jej krása vyráža dych a zabúdame na náročnú cestu, ktorá čoskoro príde.
Lokalita Przełęcz Brona
Postupnými krokmi sa dostávame k Przełęcz Brona ležiacej vo výške 1 408 m n. m. Sme prekvapení vybudovanými informačnými tabuľami, posedením a množstvom lavičiek pre ľudí. Okamžite je jasné, že toto miesto sa teší vysokej obľube. Z poľskej strany sem vedie červený turistický chodník. Trasa vedie cez turistickú chatu Schronisko PTTK na Markowych Szczawinach a Muzeum Turystyki Górskiej. Na tomto mieste si určite prídu na svoje mnohí horskí nadšenci. Po krátkom oddychu smerujeme ďalej za našim cieľom.
Cesta po hrebeni je príjemná, avšak čoskoro nastáva stúpanie. To je náročné predovšetkým vďaka vysokej koncentrácií ľudí s nie príliš turistickou výbavou, čo sa podpisuje na ich chôdzi po snehu, ktorý je tu prítomný. Snažíme sa im vyhnúť, ale niekedy sa to proste nedá, tak len počkáme, kým všetci prejdu, aby sme mali pred sebou voľnú cestu bez strachu, že nás niekto kĺzajúci zoberie so sebou dole. Aktuálne sme na modrom, červenom i zelenom chodníku. Modrý nesie názov Gajdošský chodník, červený je Główny Szlak Beskidzki a zelený sa volá Sidzinka – Jablonka.
Cesta hrebeňom na Babiu horu
Chôdza po slovensko-poľskom hrebeni ponúka nádherné výhľady na Oravu i poľský Babiogórski Park Narodowy a samotnú poľskú krajinu. Sme príjemne prekvapení prírodou a vieme, že sme dnes zvolili správne, keď sme sa rozhodli dobyť najvyšší vrch Oravských Beskýd. Sme už vo výške 1 550 m n. m. a míňame oblasť nazvanú Kościółki. Sú tu zaujímavé kamenné útvary, ktoré zaujmú nejedno pozorné oko turistu. Ako kráčame zdravíme zástupy turistov a vidíme, že sem chodia úplne všetky vekové kategórie. Toto miesto musí lákať každého.
Míňame Piarzysty Żleb a vidíme záverečné stúpanie, ktoré nás delí od dosiahnutia najvyššieho bodu dnešného interesantného turistického prechodu. Dáme si na seba aj vetrovky i čiapky, lebo cítime výraznejšie ochladenie. Do teraz sa to dalo vydržať ale tu hore na ešte viac otvorenej ploche je to už horšie. Chodník zo skál uľahčuje výstup a sme radi za to, že sneh sa v tejto časti nenachádza. Bolo by to o niečo nebezpečnejšie. Už len posledné metre a konečne vidíme vrcholovú značku oznamujúcu výškový bod Babia hora 1 725 m n. m. !
Prekvapí nás veľká koncentrácia návštevníkov i záveterná stavba, kde sedia ľudia. Pozeráme sa aj na pamätník Jánovi Pavlovi II., ktorý rád chodil na Babiu horu a tým sa stala tak trochu aj pútnickým miestom pre veriacich. Pozeráme sa na výhľady na okolitú krajinu a sme v nemom úžase. Je to neuveriteľne nádherné a tešíme sa, že tu môžeme byť. Snažíme sa vstrebať všetky podnety. Babia hora nám doslova vyrazila dych.
Z vrcholu až ku Chate Slaná voda
Je nám tu tak dobre, že nechceme ísť dole. Radi by sme tu ostali až do večera ale chladnejšie počasie nás vyháňa smerom dole. Napojíme sa teda na žltý chodník a začneme so zostupom. Musíme byť opatrní, lebo kašovitý sneh a tečúca voda znepríjemňujú kroky. Opäť pijeme z prameňa pri turistickom prístrešku a sme radi za takýto druh osvieženia. Postupne prídeme až k ďalšiemu prístrešku Šťaviny, kde si oddýchneme a naberieme ďalšiu energiu na pokračovanie.
Čoskoro prídeme ku rozhľadni Šťaviny, odkiaľ pozorujeme krajinu cez ďalekohľad, ktorý sa tu nachádza. Rozpoznávame nejaké vrchy a po prečítaní náučných tabúľ pokračujeme ku Slanej vode. Cesta lesom ubieha príjemne a už z diaľky rozpoznávame ďalšiu rozhľadňu pri Hviezdoslavovej horárni. Je to čarovné miesto, a je zrejmé odkiaľ mal P. O. Hviezdoslav toľko inšpirácií, keď sa nachádzal v takejto magickej časti Oravy.
Odtiaľto nás čaká monotónna cesta po rovine a my bilancujeme absolvovaný výlet. Malá Babia hora i Babia hora zanechali skvelý dojem, ktorý odporúčame zažiť a absolvovať na vlastnej koži. Určite sa vám vryje na dlho do pamäte. Nezabudnite však zabaliť turistickú mapu od VKÚ Harmanec do svojho batohu!
