Dlhšie sme mali v hlavách výlet do Oravských Beskýd. Aktuálne príjemné jarné počasie umožnilo vážnejšie sa zaoberať týmto nápadom. Chceli sme vystúpiť na najvyšší vrch Oravských Beskýd – Babiu horu. Vrch týčiaci sa do výšky 1 724 m n. m. predstavuje prirodzenú dominantu Oravy a celého okolia, o exkluzívnych výhľadoch ani nehovoriac. Najvyšší vrch Oravských Beskýd ponúka výnimočné pohľady na Tatry, Nízke Tatry, Veľký Choč, Malú Fatru a pri dobrej viditeľnosti aj na české vrchy.
Takáto pozvánka sa jednoducho neodmieta a tak sme pri mape TM VKÚ 102 Orava – Beskid Żywiecki začali rozmýšľať, ako by bolo najlepšie absolvovať nastávajúci výstup. V hlave sme mali viaceré alternatívy. Každá by bola svojim spôsobom jedinečná. Vyhrala však trasa so štartom pri Chate Slaná voda s tým, že najskôr vyjdeme na Malú Babiu horu a po hrebeni prejdeme na samotnú Babiu horu. Odtiaľ pôjdeme dole žltým turistickým chodníkom až ku Chate Slaná voda, odkiaľ sme ráno zahájili daný výstup.
Po úvodnom vyhodnotení výstupu sme zistili, že časovo sa bude absolvovanie okruhu pohybovať v hodnote okolo 7 hodín a 1 000 výškových metrov. Na prvý pohľad ide o celkom náročný prechod, avšak sme boli tak nabudení, že nám to vôbec nevadilo a vybrali sme sa na rázovitú Oravu.
Parkovisko pri Chate Slaná voda
Cestu na Oravu mám osobne veľmi rád, pretože človek ide cez prekrásne obce, ktoré majú svoje jedinečné čaro. Či už ide o Lokcu, Zubrohlavu alebo Rabču, všade je niečo podmanivé a okulahodiace. Vchádzame teda do obce Oravská Polhora a odbočíme na Chatu Slaná voda, pri ktorej sa nachádza parkovisko. Tu nechávame motorové vozidlo, nadýchame sa čerstvého vzduchu a napojíme sa na červený turistický chodník. Ten je zároveň cyklotrasou aj Náučným chodníkom Slaná voda – Babia hora.
Červená značka vedúca aktuálne po asfaltovej trase nám bude robiť spoločnosť až po samotnú Malú Babiu horu. Pozeráme sa po okolí a obdivujeme oravskú prírodu v danej lokalite. Prichádzame ku smerovníku označujúcemu „Vonžovec“, kde leží aj turistický prístrešok. V tomto bode sa pripája modrá značka, avšak pri nasledujúcom smerovníku „Pod Borkom“ ide opäť iným smerom, až ku píle v Oravskej Polhore.
Červeným chodníkom cez Borsučie
Za smerovníkom „Pod Borkom“ nastáva skutočná turistická lahôdka. Asfaltová cesta sa už skončila a vchádzame do hustého lesa, ktorý nás víta pomerne prudkým stúpaním. Do týchto chvíľ išlo len o mierne stúpanie, takže v nasledujúcom úseku musíme prekonať na krátkej vzdialenosti pomerne dosť výškových metrov. Začíname sa aj poriadne potiť, čo je známkou rastúceho výkonu. Robíme si aj častejšie prestávky, aby sme to s výkonom „neprepálili“, čo by znamenalo zbytočné komplikácie.
Užívame si úplný pokoj, keďže sme cestou nestretli doteraz iných turistov. Musíme si túto pasáž vychutnať, pretože na Babej hore očakávame davy návštevníkov z poľskej strany. Okolo nás tečie potok Vonžovec, z ktorého pijeme a dúfame, že voda bude bez závad. Chutí skvele. Naďalej stúpame a výhľad rovnejšieho úseku zatiaľ nie je na obzore. Prichádzame k smerovníku „Borsučie“, ktorý ukazuje aktuálnu výšku s hodnotou 1 004 m n. m. Krátkou matematikou prídeme na to, že na Malú Babiu horu musíme prekonať až 500 výškových metrov. Po menšej prestávke teda pokračujeme ďalej.
Nádherné výhľady z Malej Babej hory
Za Borsučím stúpanie nekončí, ba práve naopak. Po pár desiatkach minút prichádzame k turistickému prístrešku, kde stretávame prvých turistov dnešného dňa. Pozdravíme sa vzájomne a pokračujeme v chôdzi. Podľa mapy už by sme mali čoskoro opustiť pásmo lesa, čo by znamenalo prvé skutočné výhľady dnešného výstupu. Po ďalšej prejdenej pasáži skutočne začína kosodrevina a vyššie stromy sú na ústupe. Konečne vidíme Babiu horu! Je masívna a prekrásna zároveň. Už sa tešíme, keď na ňu vystúpime.
Náš aktuálny cieľ v podobe Malej Babej hory sa tiež približuje každým krokom. Po prvotnom kochaní sa okolím v diaľke zbadáme vrcholový turistický smerovník. To nám vleje novú energiu do žíl a o chvíľu hrdo stojíme pri ňom. Vyhotovíme niekoľko vrcholových snímok a sme očarení pohľadmi na Pilsko, Babiu horu i Poľsko pod nami. Usadíme sa medzi kosodrevinu a občerstvíme sa pred ďalším pochodom. Oravské Beskydy pripravili nádherné prírodné divadlo, ktoré ešte ani zďaleka nekončí…
…pokračovanie v ďalšej časti