Vysokohorské zápisky –  Cez Chatu pod Chlebom až na samotný Chleb (2. časť)

10. januára 2024

Tip na výlet

Po príchode ku Chate pod Chlebom konštatujeme, že chýry o vysokej obľúbenosti horskej stavby sú do bodky pravdivé. Zástupy turistov si vychutnávajú ideálne meteorologické podmienky a občerstvenie, ktoré je tu v skutočne širokej ponuke. Neodoláme a vchádzame do vnútra zariadenia, ktoré je takmer do posledného miesta plné. Nájdeme jedno z mála voľných miest pri bare a objednáme si pochutiny na občerstvenie.

Len tak sedíme a vychutnávame si genius loci lokality. Je to úchvatné. Toto miesto má skutočne „niečo do seba“. Následne nechávame preschnúť naše veci a oblečenie, keďže ísť s nimi späť do snežnej krajiny by nebolo úplne pohodlné. Prehodíme pár slov aj s ostatnými návštevníkmi chaty a konverzáciu smerujeme na štandardné: „Odkiaľ ideš? Kam mieriš?“ a pod. Je tu mnoho príjemných ľudí a všetci vyzerajú spokojne.

Spokojní sme aj my, avšak po oddychu začneme rozmýšľať nad pokračovaním tohto malofatranského dobrodružstva. Vytiahnem mapu TM VKÚ 8 Malá Fatra. Študujeme smer, ktorým sa budú uberať naše najbližšie kroky. Oceňujeme informácie, ktoré toto kartografické dielo poskytuje. Vďaka nemu zisťujeme, koľko bude trvať cesta k smerovníku „Pod Chlebom“ a potom až na samotný Chleb. Neochotne vstávame a obliekame sa, aby sme mohli pokračovať. Pozdravíme ostatných na odchod a opúšťame toto úžasné miesto.

Kráčame na Chleb

Stojíme pred chatou a smerom od Snilovského sedla sem prúdia solídne zástupy turistov. Je nám zrejme, že na užších úsekoch budeme mať problém prejsť, avšak to teraz neriešime. Napojíme sa na zelenú turistickú trasu a zahájime chôdzu. Chodník má príjemné stúpanie a užívame si dokonalé výhľad na Veľký Kriváň týčiaci sa po našej ľavej strane. My však máme namierené na jeho susedný kopec, z ktorého sú ikonické panoramatické výhľad na hrebeň celého pohoria.

Zdravíme ostatných milovníkov prírody, s ktorými zdieľame danú trasu. Oceňujem zvýšený počet malých návštevníkov, ktorých rodičia takto vedú k láske k horám a prírode. Niektorí tu majú aj lopáre a tak si sneh užívajú ešte viac. Ani sme sa nenazdali a dosahujeme tabuľu s označením „Pod Chlebom“. Na vrchol Chlebu je to z tohto bodu ešte 100 výškových metrov. Miestami sa cítim ako na frekventovanej rýchlostnej ceste, keďže počet ľudí v tejto oblasti sa rapídne zvýšil.

Krok po kroku teda postupujeme ale nemáme dobrý pocit zo silnejúceho vetra. Dávame na seba ďalšie vrstvy oblečenia, aby sme sa cítili o čosi komfortnejšie. Vidíme, že tí slabšie oblečení majú celkom problém s aktuálnymi podmienkami. Nezávidíme im. Vrchol sa približuje každým prejdeným krokom ale namrznutá vrstva snehu dáva signály, aby som vytiahol mačky a nasadil ich na moju obuv. Je však taká zima a vietor, že ruky sa mi nechce z rukávov ani len vystrčiť, nie to ešte nasadzovať mačky. 

Konečne sme tu! Dosiahli sme výšku 1 646 m n. m. predstavujúcu najvyšší bod stanoveného cieľa dnešného dňa. Výhľady sú impozantné, avšak dlho si ich neužívame, pretože vietor nabral solídne na sile. Veľký Rozsutec, Poludňový Grúň i Stoh vytvárajú nádherné prírodné divadlo. Vyhotovíme na rýchlo niekoľko spomienkových fotografií. Samozrejme, pridŕžame sa vrcholovej tabule, pretože inak by bol problém s koordináciou tela. Po chvíli teda zahajujeme zostup na parkovisko pri Autocampingu Trusalová odkiaľ sme štartovali.

Návrat dole

Cesta dole ubieha prekvapivo rýchlo a takmer za pár minút sme opäť pri Chate pod Chlebom. Tentokrát musíme, bohužiaľ, toto miesto obísť, keďže nás čaká ešte dlhá púť. Nestabilný sneh nám nevadí, práve naopak, môžeme sa po ňom rýchlejšie spúšťať. Všetky tie strmé úseky, s ktorými sme doslova bojovali, teraz nepredstavujú žiadnu prekážku. Ešte aj teraz poobede stretávame ľudí idúcich hore. Majú čo robiť, aby to stihli ešte za svetla.

Počas krátkych páuz na oddych začíname čiastočne bilancovať prejdenú trasu. Zhodujeme sa, že aj napriek vynaloženej námahe to je skvelý výlet. Všetci tí ľudia, chata, Chleb a okolitá príroda ponúkajú recept na ideálne strávený aktívny čas. Dávame si prísľub toho, že by sme sa sem mohli vrátiť aj počas letných mesiacov a vidieť Malú Fatru v iných farbách, ktoré sú teraz ukryté pod bohatou snehovou nádielkou. Táto časť Slovenska jednoznačne stojí za objavovanie!