Vianočné sviatky mnohých potešili bohatou snehovou nádielkou, ktorá, nanešťastie, v nižších polohách dlho nevydržala. O to viac sme upriamili pozornosť na návštevu hôr, kde stále vládne pravá zimná rozprávka. Ďalšou motiváciou bolo rozhýbať naše telá počas dní, ktoré sú skôr symbolom oddychu a spomalenia od každodenného zhonu. Zaobstarali sme si teda mačky, nové zimné topánky a skontrolovali predpoveď počasia.

Meteorologické podmienky vyzerali byť ideálne na takmer celom území Slovenska, takže nás potešilo, že môžeme vyberať z toľkých možností. Rozmýšľali sme nad tatranskými chatami, nízkotatranskými hoľami, či Malou Fatrou alebo Veľkou Fatrou. Voľba nakoniec padla na Malú Fatru. Toto pohorie ponúka z turčianskej strany interesantné alternatívy na plánovanie výstupov. Pred časom sme zdolali výrazný vrch s názvom Suchý a tentokrát sme zvolili jeho vzdialeného suseda s charakteristickým pomenovaním – Chleb (1 646 m n. m.).

Zimný turistický výstup bolo potrebné podrobne naplánovať, a keďže sme nechceli nič podceniť, použili sme obľúbenú mapu TM VKÚ 110 Malá Fatra – Vrátna. Poskytla nám podrobný prehľad o časoch výstupu, prevýšení v teréne a ďalších dôležitých informáciách, ktoré sú pre turistov priamo v teréne kľúčové. S ohľadom na prevýšenie terénu bolo o to dôležitejšie zistiť, koľko času zaberie daný turistický nápad.

Autocamping Trusalová

Skoro ráno prichádzame na parkovisko pri Autocampingu Trusalová. Množstvo ďalších áut dáva znamenie, že dnes nebudeme počas výstupu o samote. Občasný sneh v spolupráci s blatom robí od začiatku problémy, takže volíme cestou asfaltovým podkladom. Na žltú turistickú trasu sa napojíme neskôr. Túto voľbu hodnotíme pozitívne aj napriek tomu, že si mierne predĺžime čas výstupu. Občas okolo nás prejdu autá, ktoré sa rozhodli zaparkovať čo najvyššie. Daná nespevnená plocha však nevyzerá ako vhodné riešenie parkovania a dopravné prostriedky tu majú problém.

Opúšťame asfalt a noríme sa do lesa. Musíme ísť opatrne lebo podmočený terén vie spraviť veľmi rýchlo nechcenú škodu. Z diaľky už vidíme smerovník oznamujúci lokalitu „Zajacová“. Sme vo výške 720 m n. m. a vieme, že pred nami je ešte kus poriadnej cesty. Od teraz sme na zelenom chodníku. Rýchlo sa občerstvíme a pokračujeme v dosahovaní stanoveného cieľu. V týchto miestach sa les mení na zimnú krajinu, akú sme očakávali. Cestu vydláždil aj ratrak, takže chôdza je o to príjemnejšia. Révaiovská dolina so Snilovským potokom ukazujú krásy Malej Fatry.

Po relatívne dobrom úvode je na rade strmé stúpanie, vďaka ktorému dávame zbohom vianočným kalóriám. Dnes prekonáme viac než 1 150 výškových metrov, čo znamená, že prejdeme viac, ako pri výstupe na Ďumbier alebo Kráľovu hoľu. Stretávame skupinky turistov, ktoré sa taktiež vybrali zdolať Chleb. V duchu im želáme veľa ísť, keďže vieme, že ich budú potrebovať. Občas zastavíme, aby sme nabrali potrebnú energiu. Výstup je náročnejší ako sme predpokladali.

Cestou na Chatu pod Chlebom

Našu aktuálnu trasu sme zvolili aj z toho dôvodu, že v jej záverečnej časti sa rozprestiera obľúbená Chata pod Chlebom. Stavba prešla rekonštrukciou a preto sa môže pochváliť servisom na vysokej úrovni. Ku nej však vedieť ešte náročná cesta, kde sa skutočne zapotíme. Entuziazmus dodáva slnečné počasie, ktoré s miernou inverziou vytvára dokonalú zimnú idylku. Pohľad na Turiec je dostatočné zadosťučinenie.

Každým ďalším prejdeným krokom výrazne stúpame a po čase sa dostávame ku ďalšej tabuli označujúcej Ploštiny. Jeho výška 1 112 m n. m. vyzerá už sľubne. Od parkoviska z autocampingu, kde sme boli vo výške 490 m n. m., sme prešli solídny kus cesty. Od tohto bodu sa, bohužiaľ, začneme čoraz viac prepadávať do snehu, čo výrazne sťažuje naše plány. Nenecháme sa tým odradiť a ideme ďalej aj napriek prekážke. V duchu trochu závidíme skialpinistom, pre ktorých nejde o žiadny problém.

Občas pozrieme do turistickej mapy a určujeme, že sme už vyššie ako 1 300 m n. m. Chata leží vo výške 1 423 m n. m., takže začneme odkrajovať posledné metre pred veľkou prestávkou, ktorú tu zrealizujeme. Stretávame ďalších turistov smerujúcich dole a zdravíme sa, ako správni turisti. Ani sa nenazdávame a postupne vidíme obrysy stavby. Je čoraz bližšie a po príchode ku nej sme šťastní, ako keby sme už boli na Chlebe. Urobíme si tu niekoľko fotografií, pretože scenérie sú úchvatné.

…pokračovanie v ďalšej časti