Smerom ku Kumštovému sedlu
Kumštové sedlo je ideálna križovatka turistických trás. Sedlo leží vo výške 1 549 m n. m., a môžeme z neho ísť na Čertovicu, Ďumbier, do obce Jarabá alebo cez Bocianske sedlo na Rovnú hoľu. Kým sa však dostaneme k tejto dôležitej križovatke turistických trás, musíme prejsť od sedla Králička ešte značný úsek plánovanej trasy. Táto časť značeného chodníka patrí, podľa mňa, k tomu najkrajšiemu, čo sa dá nájsť v celých Nízkych Tatrách.
Okolo nás sú neopísateľné výhľady, ktoré sa predbiehajú v tom, aby zaujali viac, ako ten predchádzajúci. Ako bonus k tomu je jesenné počasie a oblaky „prelievajúce“ sa z jednej strany hrebeňa na druhú. Chvíľu úplne zamračené, o pár sekúnd na nás páli slnko, ktoré za niekoľko okamihov opäť zakryjú oblaky. Nízke Tatry na jeseň majú svoje čaro, a preto sa sem opätovne vracia toľko ľudí.
Oproti začínajú chodiť skupinky turistov. Využívajú obľúbenú cestu od Čertovice smerom na Ďumbier. Jej obľuba spočíva aj v príjemnom stúpaní, pri ktorom si užijú túto časť Ďumbierskych Tatier aj menej skúsení turisti. Obchádzame neoznačenú Panskú hoľu a postupne klesáme k ďalšiemu čiastkovému cieľu v podobe Kumštového sedla. Po príchode ku nemu pozeráme na smerovacie tabule. Tie značia, že sa čoskoro dostaneme do Bocianskeho sedla, odkiaľ vyrazíme na Rovnú hoľu.
Turistický útok na Rovnú hoľu
Schádzame z červeného chodníka označujúceho Cestu hrdinov SNP a napájame sa na zelenú trasu. K Bocianskemu sedlu by to malo byť podľa smerovníka 20 minút. Prichádzame o čosi skôr a môžeme si trochu oddýchnuť a načerpať ďalšiu energiu na pokračovanie. Pozeráme opäť do mapy TM VKÚ 1 Nízke Tatry – Chopok – Čertovica. Vďaka nej máme neustále aktuálny prehľad o tom ako a kadiaľ treba ísť, aby sa naše turistické plány vydarili na jednotku.
Podľa mapy a smerovníka bude náš výstup na Rovnú hoľu trvať ešte 50 minút. Sme radi, že tento vrchol už máme čoskoro na dosah, a preto zbytočne nestrácame čas. Plní síl ideme zdolávať výškové metre. Ako sme pozorovali z diaľky tento výškový bod, bolo nám okamžite jasné, podľa čoho dostala hoľa svoje meno. Skutočne sa jedná o rovinatý a roztiahnutý vrchol ponúkajúci kruhový výhľad do ďaleka.
Cestou hore ideme striedavo pomedzi kosodrevinu a lúčnu časť. Za nami sa neustále odohráva prírodné divadlo, ktoré si zvečníme aj niekoľkými fotografiami. Je to úchvatné. Tešíme sa na to, keď budeme na vrchole. Stúpanie je pomerne zdĺhavé a po absolvovaní už niekoľkých podobných úsekov nám tento dáva zabrať o niečo viac.
Dosiahli sme vrchol!
Posledné výškové metre prekonávame s vypätím všetkých síl a čoskoro konečne vystupujeme na dnešný cieľ ležiaci vo výške 1 723 m n. m. Sme unavení ale zároveň naplnení energiou, ktorá vyžaruje z tohto miesta. Výhľad na Liptovskú Maru, Ohnište so svojimi podmanivými skalami, či Ďumbier alebo Krakovu hoľu. Vidieť toto všetko okolo seba je úžasné a dodáva to pocit zadosťučinenia dnešnému turistickému výstupu.
Odfotíme si výhľady, vrcholovú tabuľu a ľahneme si na zem, s tým, že pozorujeme celé okolie. Jesenné farby dodali miestu nádherné odtiene žltej, hnedej a červenej. Vieme, že sa sem musíme ešte niekedy vrátiť, aby sme vedeli vstrebať všetko úžasné, čo toto miesto ponúka. Postupne sa oblaky začínajú presúvať aj ku nám. Pobalíme sa a zahájime zostup smerom do Bocianskeho sedla. Zisťujeme, že najlepšie bude ísť tou istou trasou, ako sme vyšli na vrchol.
Klesanie nám ide lepšie ako cesta hore a výškové metre nechávame za nami. Míňame sedlo a napájame sa na žltý chodník. Ten nám bude robiť spoločnosť až ku parkovisku, odkiaľ sme ráno štartovali. Starobocká dolina ponúka toľko podnetov, že človek nemá šancu si ich všetky zapamätať. Cestou späť si všímame ďalšie a ďalšie krásy doliny. Je to skutočne jeden zo skrytých pokladov Nízkych Tatier, ktorý stojí za návštevu. Pomaly začíname bilancovať čo sme doteraz prešli.
Od rannej dúhy, drobného dažďa, cez sedlo Králička Cestou hrdinov SNP s epickým jesenným počasím, s výstupom na Rovnú hoľu a ponúkanými panorámami. Jeden úsek lepší, než druhý. Nevieme vybrať, čo sa nám páčilo viac. Tento turistický prechod bol dokonalý ako celok. Pokiaľ sa však rozhodnete ísť na Rovnú hoľu, či niekam inam do Nízkych Tatier, jesenné počasie je ideálne na vstrebávanie nových horských zážitkov.
