Pred časom sme písali o výstupe na Sivý vrch v Západných Tatrách. Trasa viedla z obce Huty cez vyhľadávané Radové skaly. Tie ponúkajú nezabudnuteľný turistický zážitok podporený očarujúcimi výhľadmi, či už na skaly alebo okolie. Po dosiahnutí najvyššieho bodu Sivého vrchu sme začali rozmýšľať aj o inej ceste vedúcej na toto vyhľadávané miesto.

Voľba padla na značený turistický chodník so štartom z parkoviska Bobrovecká vápenica. Parkovisko sa nachádza za obcou Jalovec na začiatku Jaloveckej doliny, čím predstavuje ideálny štartovací bod. Uvedená trasa ponúka odlišné špecifiká oproti minulému výstupu od obce Huty.

Práve kvôli tomu sme použili turistickú mapu TM VKÚ 3 Západné Tatry – Podbanské, Zverovka. Toto kartografické dielo od legendárneho výrobcu VKÚ Harmanec nám poskytlo v podrobnej mierke 1 : 25 000 všetky dôležité informácie o pripravovanom výstupe.

Smerujeme na Babky

V daný deň sme mali prejsť približne 17 km, takže sme sa rozhodli začať kráčať už skoro ráno. Z parkoviska Bobrovecká vápenica vyrážame približne o 6:30 ráno. Napájame sa na modrý značený chodník. Ten nás čoskoro vedie do lesa a odmeňuje dobrým stúpaním, čím sa zahrievame na prevádzkovú teplotu hneď od začiatku. Momentálne nevidíme nikde nikoho, tak si užívame ticho v lese podporené príjemnou teplotou. Tá v letný deň pôsobí na človeka viac než príjemne.

Zbadáme značku blízkosti partizánskeho bunkru. Neváhame a ideme sa do neho pozrieť. Je skutočne kvalitne ukrytý a máme problém ho nájsť. Zisťujeme, že počas 2. svetovej vojny sa tu tri týždne skrývala skupina miestnych pred nemeckým vojskom. Snažíme sa predstaviť hrôzy, ktoré museli v tých časoch ľudia zažívať a zhodneme sa, že sme radi za to, ako to dnes je.

Pokračujeme ďalej za dobytím nášho cieľového bodu. Sme na Rázcestí pod Babkami, kde sa modrá trasa odpája smerom k Chate Pod Náružím. Aktuálne sa budeme držať zelenej značky. Stúpanie je čoraz prudšie a vieme, že Babky si musíme skutočne „zaslúžiť“. Konečne však prudké stúpanie zdolávame a prichádzame do výšky 1 566 m n. m., kde leží turistický smerovník oznamujúci najvyšší bod Babiek.

Spravíme si tu menšiu prestávku a vychutnávame pohľad na Liptov. Je skutočne podmanivý a nikdy neomrzí. Nemôžeme sa však dlho zdržovať, keďže značná časť turistického výstupu je ešte len pred nami. Balíme veci a ideme ďalej.

Sivý vrch je skutočne sivý!

Následná cesta z Babiek je viacmenej príjemná a s menšími odchýlkami ideme takmer po rovine. Za tento úsek sme veľmi vďační, pretože stúpanie na Babky dá zabrať nejednému turistovi. Sledujeme panoramatické výhľady na všetky strany a nevieme kam sa máme skôr pozerať. Západné Tatry s dominantnými Skriniarkami a Baníkovom sa predbiehajú v kráse s Liptovom a susednou Oravou. Naozaj skvostný úsek.

Akurát míňame sedlo Predúvratie s výškou 1 585 m n. m., a pokračujeme okolo Veľkej kopy. Pred nami sa týči Ostrá. Pri tomto vrchu nie je ťažké určiť podľa čoho dostal pomenovanie. Prekvapivo je turistická trasa smerujúce na jej vrch nevyužívaná a v oveľa lepšom stave je bočný chodník. Volíme túto alternatívu ako ďalší ľudia, ktorých tu stretávame.

Míňame aj Malú Ostrú a pred nami sa ukazuje samotný Sivý vrch. Áno, naozaj je celý sivý a nevieme sa na neho vynadívať! Tešíme sa až budeme na jeho vrchole.

Sme na Sivom vrchu

Keď prejdeme cez Malú Ostrú zisťujeme, že sme aktuálne vo výške  približne 1 700 m n. m., a musíme prekonať ešte 100 výškových metrov. Pustíme sa teda do záverečnej fázy stúpania a postupne nechávame za sebou jeden výškový meter za druhým. Zvyšujúci sa počet turistov je neklamným znakom blížiaceho sa vrcholu. V tomto úseku vystupujú do popredia skaly, preto musíme byť opatrnejší. Síce to nie je také náročné ako v časti Radové skaly od obce Huty ale aj tak sa musí mať človek na pozore.

Záverečný úsek stúpania zdolávame bez problémov a môžeme si konečne povedať, že sme vyšli na Sivý vrch aj od Babiek. Okolité výhľad z najvyššieho bodu dnešného turistického výstupu nesklamali a sú stále čarovné. Občasné oblaky dodávajú miestu špecifickú atmosféru, ktorú si chceme v sebe ešte dlho uchovať.

Po necelej hodine na vrchole sa pobalíme a začneme smerovať späť na parkovisko v Bobroveckej vápenici. Čaká nás ešte dlhá cesta, avšak sme plní nadšenia, tak miernu únavu úspešne ignorujeme. Rovnaká cesta späť mnohých turistov odrádza a nebaví, avšak tu to neplatí, pretože si všímame výhľady, ktoré nám pôvodne unikali. Skutočne sa jedná o nádherný výstup, ktorý môžeme odporučiť všetkým, čo sa rozhodujú, či sem ísť alebo neísť.

Pre viac tipov a zaujímavosti zo sveta turistiky sledujte náš Facebook alebo Instagram.