Posledný augustový týždeň viedli naše turistické kroky na úplný juh krajiny. Pokiaľ sa teraz zmätene pýtate sami seba, prečo sme išli práve tam, mám pre vás odpoveď v podobe príjemného absolvovania prechodu cez najmenšie pohorie Slovenska – Burdu. Najvyšší vrch s názvom Plešivec a výškou 396 m n. m., síce neposkytuje výhľady, kvôli hustému lesu, avšak prechádzka týmito lesmi môže byť príjemnejšia ako by ste očakávali.
Burda bola v minulosti označovaná aj ako Kováčovské kopce. Južnú hranicu pohoria tvorí rieka Dunaj. Východnú časť oddeľuje zase rieka Ipeľ. Tieto vodné toky sú prirodzenou hranicou medzi Burdou a maďarskými pohoriami Pilis a Börzsöny. Najmenšie pohorie na našom území má sopečnú minulosť. Primárna vulkanická aktivita sa odohrávala prevažne na maďarskej strane. Na Burde nájdeme dve národné prírodné rezervácie – Burdov a Leliansky les.
Pri plánovaní netradičného turistického prechodu sme použili mapu TM VKÚ 142 Burda – Ipeľská pahorkatina. V uvedenej turistickej mape sme našli časy, vďaka ktorým sa jednoduchšie robil časový harmonogram pripravovaného výstupu.
Začiatok v Kováčove
Prichádzame autom približne do polovici cesty medzi obcami Kamenica nad Hronom a Chľaba. V tomto mieste leží začiatočný bod s označením „Kováčov, Dom dôchodcov“. Jeho výška dosahuje presne 108 m n. m. Je to pre nás nová skúsenosť, keďže z tak nízko položeného bodu sme ešte nikdy predtým nezačínali turistický prechod. Prezlečieme sa do vhodného turistického oblečenia a plní odhodlania vyrážame.
Označenie Dom dôchodcov je úplne presné, pretože začiatok trasy skutočne kopíruje miestny domov pre seniorov. Nuž, aj takáto skúsenosť vie rozšíriť obzory o situácie, ktoré by sme napríklad v Malej Fatre hľadali len márne. Postupne sa čoraz viac cez početnú húštinu vnárame do lesa. Je jasné, že veľa ľudí nevyhľadáva rovnaký štartovací bod ako my.
Les začína mať príjemné kontúry a čoskoro zabúdame, že sme vo výške približne len 150 m n. m. Cítime sa ako v Malých Karpatoch o niekoľko sto výškových metrov vyššie. Jediné, čo nám viacmenej prekáža je početný hmyz, ktorý sa počas aktuálnych tropických teplôt zdržiava na rovnakom mieste ako my.
Turistický bod – Pod Kótou 344
Postupne nám už nevadí ani hmyz a sme plne sústredení na chôdzu lesom. Čoskoro dosahujeme miesto, na ktorom turistický smerovník prezrádza aktuálnu výšku a možné pokračovanie značeného chodníka. Smerovník s názvom „Pod Kótou 344“ je bod, kde môžete ísť smerom do obce Kamenica nad Hronom, alebo pokračovať okolo celej Burdy s tým, že prídete do obce Chľaba.
Volíme trasu smerujúcu do Kamenice nad Hronom. Robíme tak z dôvodu možnosti dostať sa k vyhliadke Skaly, ktorá je podľa turistických portálov jedným z klenotov tohto pohoria. Sem-tam vidíme stopy po diviačej aktivite a dúfame v to, že ostane len pri pozorovaní stôp ich činnosti.
Po niekoľkých minútach sme pri odbočke ku spomínanej vyhliadke. To, že sa jedná o klenot Burdy je v okamihu zrejmé. Z daného miesta sa ponúka podmanivý výhľad na Štúrovo a predovšetkým na maďarský Ostrihom s dominantnou bazilikou. Vidíme aj vrchy nad Ostrihomom ako sú Szamár-hegy, Dobogó, Béla-tető, či Ráró-hegy.
Ideme smer Kamenica nad Hronom
Po opustení vyhliadky a vyhotovení niekoľkých spomienkových fotografií, nám začne robiť spoločnosť aj Náučný chodník Kováčovské kopce. Z informačných tabúľ sa dozvedáme interesantné poznatky o miestnej flóre, faune i geologickom podloží Burdy. Sme radi, že aj takouto formou sa ku nám dostanú informácie, ktoré nie sú úplne rozšírené turistickej verejnosti. Užívame si pobyt v lese a postupne zisťujeme, že aj takýto nezvyčajný prechod má svoje jedinečné čaro.
Čoskoro vyjdeme z lesa a sme len pár krokov od Kamenice nad Hronom. Chodník vedie k pohostinstvu, na ktoré momentálne nemáme čas. Pred nami je ešte približne 2 a pol kilometrová trasa k východziemu bodu, odkiaľ sme ráno štartovali. Ideme už len po asfaltovom povrchu. Ten je oproti prejdenému lesu v podstate nezaujímavý ale aspoň si vychutnávame pohľady na skaly trčiace z Burdy.
Po príchode ku autu začíname s bilancovaním absolvovanej trasy a prevládajú pozitívne pocity. Ráno sme nevedeli, čo môžeme od najmenšieho pohoria na Slovensku očakávať, avšak ponúkané krásy dali odpoveď, či je juh Slovenska atraktívny a vhodný na turistiku – jednoznačne áno.
