Belianske Tatry, ležiace vo východnej časti Tatier, sú najvyšším vápencovým pohorím na Slovensku. Najvyšší vrch Havran dosahuje výšku 2 152 m n. m. Kvôli vysokému stupňu ochrany sú Belianske Tatry turistickej verejnosti dostupné len v obmedzenom režime. Sprístupnené sú doliny Zadné Meďodoly,  Dolina Siedmich prameňov a Monkova dolina.

Široké sedlo a Vyšné Kopské sedlo prechádzajúce medzi vrchmi Ždiarska vidla a Hlúpy, ponúkajú spektakulárne výhľady na Vysoké Tatry. Tieto sedlá zaisťujú panorámy, ktorej dominujú Jahňací štít, Lomnický štít, Veľká Svišťovka, či Kežmarský štít. Fotografie a výnimočné prírodné scenérie nás presvedčili, že Belianske Tatry budú ďalším realizovaným turistickým cieľom.

Pri plánovaní tohto skutočne výnimočného turistického prechodu sme nemohli nechať nič na náhodu. Opäť sme použili mapu TM VKÚ 113 Vysoké Tatry. Tá nám pomohli v detailnejšom rozbore trasy a lepšiemu odhadnutiu celého trvania prechodu. Zhodli sme sa, že najlepšia trasa bude viesť od Ždiaru cez Monkovu dolinu na Kopské sedlo a odtiaľ cez Zadné Meďodoly do Tatranskej Javoriny.

Štart zo Ždiaru

Zavčas ráno prichádzame na ždiarske parkovisko v časti Strednica. Belianske Tatry sa ukazujú v plnej kráse a pred nami sa otvára pohľad na hrebeň. Havran, Ždiarska vidla aj Hlúpy vyzerajú majestátne. Tešíme sa na cestu okolo nich. Po krátkej porade sa napojíme na červený značený chodník. Vchádzame do lesa, ktorý si nás okamžite podmaní svojím prostredím a krásou.

Sme na začiatku Monkovej doliny a turistický chodník kopíruje aj Náučný chodník Monkovou dolinou. Časom sa dozvedáme viac o flóre a faune vyskytujúcej sa v tejto oblasti. Spoločnosť nám robí Rigeľský potok. Ten dotvára charakteristickú atmosféru doliny. Na kráse jej prídáva Opálená skala aj Hlasná skala. Vodopád Rigeľského potoka je len ďalšou „čerešničkou na torte“ prírodných krás.

Stúpanie začína byť čoraz prudšie a musíme kráčať opatrne, aby sa nám nešmyklo, prípadne, aby sme nespravili nejaký chybný krok. To by mohlo mať v daných podmienkach nepekné následky. Pokračujeme cez časť s názvom Široké pole. Vieme, že sa čoskoro dostaneme ku Širokému sedlu.

Široké sedlo so zostupom do Kopského sedla

Po príchode do Širokého sedla strácame slová. Neuveriteľný výhľad, ktorý sa pred nami otvoril je ťažké opísať za použití akýchkoľvek fráz. Je to niečo neskutočné a v duchu sa pýtame sami seba, či je to skutočné. Po pravej strane rozprávková Ždiarska vidla s Havranom. Ľavá strana s dominantným Hlúpym a pred nami Vysoké Tatry s Jahňacím štítom, Kežmarským štítom, či Kolovým štítom.

Už dlho ma žiadny panoramatický výhľad takto nezaujal. Ľutujeme, že Belianske Tatry nemajú viac prístupných turistických chodníkov. V Širokom sedle si robíme prestávku na občerstvenie. Spoločnosť nám robia v diaľke svište a kamzíky.

Najbližší cieľ predstavuje Vyšné Kopské sedlo s výškou 1 933 m n. m., čo je najvyšší bod dnešného prechodu. Po necelých 20 minútach od Širokého sedla dosahujeme Vyšné Kopské sedlo. Robíme si tu niekoľko spomienkových fotografií s turistickým smerovníkom označujúcim aktuálnu polohu a výšku.

Pri pohľade dolu vidíme Kopské sedlo, ktoré oddeľuje Vysoké Tatry od Belianskych Tatier. Zostupujeme k nemu a podľa počtu ľudí vidíme, že ide o frekventovanú križovatku turistických trás. Po príchode do tohto sedla oddychujeme a čítame náučnú tabuľu. Informuje nás o histórii doliny Zadné Meďodoly, ktorá je našim ďalším cieľom.

Zadné Meďodoly

Dozvedáme sa, že Zadné Meďodoly majú za sebou banícku minulosť, ktorá sa zachovala v pomenovaní. Dolinou viedla taktiež pašerácka trasa medzi Uhorskom a Poľskom. My si však vychutnávame jej príjemné klesanie a okolitý les. Krajina sa postupne mení, takže sa počas cesty nenudíme ani na chvíľu. Meďodolský potok ponúka osvieženie v podobe dostupnej vody.

Hrebeň Belianskych Tatier sa odtiaľto javí ešte majestátnejšie. Vrch Muráň, so svojim charakteristickým tvarom, nenecháva našu pozornosť na pokoji. Čoskoro sa Meďodolský potok vlieva do oveľa väčšej Javorinky. Ako sa blížime k rázovitej obci Tatranská Javorina, priamo úmerne sa zvyšuje počet ľudí všetkých vekových kategórii v doline. Krása Zadných Meďodolov očaruje mnohých. Množstvo turistických prístreškov ponúka možnosť oddychu.

Po príchode do Tatranskej Javoriny ideme ešte pozrieť známy drevený Kostol sv. Anny. Presne pasuje do prostredia a dotvára podtatranský kolorit. Oddychujeme pri ňom a sme šťastní z absolvovaného turistického prechodu. Pokiaľ ste v Belianskych Tatrách ešte neboli, neváhajte a choďte ich navštíviť, keďže ponúkané krásy sú skutočne čarovné.

Pre viac tipov a zaujímavosti zo sveta turistiky sledujte náš Facebook alebo Instagram.