Po tom ako nám Baranec ponúkol nádherné výhľady a panoramatické pohľady na celú okolitú krajinu, pokračujeme v našom putovaní smerom na Plačlivé. Prvé kroky z Baranca sa nesú v znamení klesania, čo znamená strácanie ťažko vydretých výškových metrov. Tie sa zastavili na solídnom čísle 2 184 m n. m. Ako schádzame dole, po ľavej strane je Baranecký žľab a Žiarska dolina. Z diaľky rozpoznávame aj Žiarsku chatu, kde sa chceme neskôr zastaviť na občerstvenie. Na pravej strane je pod nami Jamnická dolina, ktorá vyzerá úžasne. Pevne verím, že čoskoro navštívime aj túto dolinu.

Kráčame časťou s názvom Jamina a čoskoro budeme na neoznačenom vrchole s názvom Smrek. Jeho nadmorská výška dosahuje solídnu hodnotu 2 074 m. Pozeráme po okolí, či niekde nezahliadneme aj kamzíkov, avšak nikde sa nič nehýbe. Vyzerá to tak, že sa dnes dobre ukryli pred zvedavými očami turistov. Nerobíme si prestávku a nechávame za sebou aj Smrek. Ďalší cieľ v poradí sa nazýva Žiarske sedlo. Práve ku nemu smeruje naše pokračovanie tohto turistického dobrodružstva.

Cesta ku Žiarskemu sedlu a výstup na Plačlivé

Cesta týmto západotatranským hrebeňom je úžasná a každý krok si vychutnávame viac a viac. Sme skutočne v siedmom nebi a keď sa pozeráme pred seba, už sa nevieme dočkať ako pôjdeme na Plačlivé. Opäť klesáme, aby sme prišli ku Žiarskemu sedlu. Toto miesto je položené vo výške 1 917 m n. m. Frekvencia ľudí sa zvyšuje, keďže na Žiarske sedlo viete prísť z viacerých smerov. Môžete sa sem dostať z Baranca ako my, zo Žiarskej doliny, z Jamníckej doliny, či od Plačlivého ležiaceho na hlavnom hrebeni Západných Tatier.

Počas oddychovej pasáže pozeráme aj do mapy TM VKÚ 3 Západné Tatry – Podbanské, Zverovka. Toto kartografické dielo disponuje podrobnou mierkou 1 : 25 000. Pri danej mierke je zrejmé, že ide o veľmi podrobného partnera na turistiku. Bez problémov si vieme pozrieť napríklad časy turistických trás, keďže ich garantom je samotný Klub slovenských turistov. Po ukončení prestávky začneme s chôdzou na Plačlivé.

Trasa na tento vrchol asi nebude patriť medzi naše najobľúbenejšie. Nestály chodník plný sutín a malých kamienkov, ktoré odlietajú z trasy. Kráčame opatrne, aby sme nechtiac nezhodili nejaké kamene na ľudí pod nami. Za necelú polhodinu sme však na vrchole a môžeme sa pokochať aj jedinečnými výhľadmi na oravskú stranu. Odtiaľto krásne vidíme aj do Poľska. Viac sa však zameriavame na tie skvelé kopce okolo. Vyhotovíme si niekoľko spomienkových fotografií vo výške 2 125 m n. m., a za niekoľko minút opäť začneme schádzať do Žiarskeho sedla. Ostrý Roháč, Volovec, či Tri kopy proste chcete mať na fotografiách.

Zostup z Plačlivého a nádherná Žiarska dolina

Nechávame za nami Plačlivé aj s úžasnými zážitkami, ktoré v nás rezonujú. Zostup dole k Žiarskemu sedlu nie je o nič jednoduchší ako cesta hore. Opäť sutiny, kde musíme byť veľmi opatrní. Aj ostatní turisti s tým majú problém a vidno, že sa trápia. Po príchode do Žiarskeho sedla sa tu veľmi nezdržujeme a prakticky okamžite pokračujeme zeleným chodníkom dole. Míňame aj turistický smerovník označujúci bod Pod Homôľkou, kde sa pripájajú aj ľudia od Smutného sedla. Úsek odtiaľto až po Žiarsku chatu je viacmenej monotónny a čakáme, kedy uvidíme červenú strechu tejto horskej stavby.

Žiarska chata leží v pomerne nebezpečnej doline, keď nastane zimné obdobie. Zvýšené riziko lavín niekedy spôsobuje aj celkové uzavretie chaty, kým sa situácia nezlepší. Dnes nám však takéto riziko nehrozí a tak si po príchode na chatu objednávame občerstvenie a oddychujeme na tomto úžasnom mieste. Zdržíme sa tu približne polhodinu a veľmi sa nám už nechce pokračovať, ak máme byť úprimní. Až príliš dobre sme sa tu „usedeli“. Čas je však neúprosný. Aktuálne nás čaká chôdza ku parkovisku v dĺžke 5 kilometrov.

Daná pasáž nepatrí medzi veľmi obľúbené, keďže ideme po asfalte. Míňame ďalšie množstvá turistov a nás predbiehajú cyklisti i tí, čo idú na kolobežkách, ktoré sa dajú požičať na Žiarskej chate. Je to pomerne výrazný zrýchľovač na ceste dole ale ostávame verní klasickej chôdzi. Postupne máme čas na bilancovanie dnešného turistického dobrodružstva. Všetci sa jednohlasne zhodujeme, že išlo o skvelý výlet s ešte krajšími výhľadmi a zážitkami. Baranec je jedinečný kopec, ktorý však nič nedá zadarmo a jeho výšku dosiahnete len poctivou chôdzou bez zbytočného zdržania.