Vyhliadky vhodného počasia na turistiku nás opäť vyhnali na hory. Tentokrát sme chceli zvoliť niečo náročnejšie, čo zanechá v človeku stopu na dlhšie obdobie. Voľba padla na klasický okruh v Západných Tatrách zahŕňajúci Baníkov, Hrubú kopu a Tri kopy. Po zhliadnutí rôznych fotografií a videí bolo jasné, že pôjde skutočne o zážitkový turistický výstup. Spomínané vrchy sú známe podmanivými výhľadmi na celé okolie.

Menší počet ľudí v tejto oblasti a exponované úseky podporené pasážami s reťazami, sú ideálnym receptom na dokonalý výlet. Príprava náročnej celodennej túry zahŕňala jej podrobné plánovanie, predovšetkým, čo sa týka časového harmonogramu. Zdolanie týchto troch západotatranských grácií sa radí medzi to najlepšie, čo sa dá zažiť v celých Tatrách.

Na plánovanie sme použili mapu TM VKÚ 3 Západné Tatry – Podbanské, Zverovka. V turistickej mape s mierkou 1 : 25 000 sme našli všetky potrebné informácie. Tie nám neskôr pomohli a výstup bol o to jednoduchší. Detailná mierka sa javí vhodná na miesta, kde je hustejšia koncentrácia prvkov zapísaných v mape.

So štartom v Žiarskej doline až ku Žiarskej chate

Ráno o 6:00 parkujeme vozidlo na odstavnej ploche v ústi Žiarskej doliny. Je tu niekoľko ďalších áut s turistami, čo sa chystajú na ich vlastné dobrodružstvo. Tento východiskový bod ponúka mnoho alternatív na turistické prechody. Je už len na danom človeku, kam sa vyberie. My volíme modrý turistický chodník, resp. skôr asfaltovú cestu, ktorou sa dostaneme ku Žiarskej chate. Cesta dolinou odsýpa v dobrom tempe a rezký ranný vzduch je príjemným osviežením oproti letným „tridsiatkam“, ktoré momentálne panujú.

Od ústia je to ku chate približne 5 km, ktoré prejdú aj vďaka plodnej konverzácii pomerne rýchlo. Nevieme sa už dočkať, keď začneme stúpať na samotný Baníkov. Občas nás predbehne aj nejaký cyklista, keďže po chatu je značená oficiálna cyklotrasa. Sme už takmer pri chate a na terase si urobíme menšiu prestávku. Posilníme sa pred náročným stúpaním a prezeráme turistickú mapu od legendárneho výrobcu VKÚ Harmanec. Po krátkom oddychu začneme bez zbytočného zdržovania stúpať k Jaloveckému sedlu.

Baníkov víta hmlou

Nastúpime na chodník zelenej farby. Tento úsek nám nič nedaruje, pretože stúpanie je prudké. Cestou sa osviežime aj prameňom, ktorý tadiaľto ide. Horské bystriny majú vždy skvelú chuť. Každý krok je náročný ale konečne prichádzame k Jaloveckému sedlu. Tu sa trochu pokocháme okolitou hmlou a pokračujeme smerom k Baníkovu cez Príslop. Na šedom pozadí vidíme aj kamzíka, ktorý si z našej prítomnosti nič nerobí. Na pamiatku si ho odfotíme a ideme ďalej. Vieme, že Baníkov už nie je ďaleko. Na tomto úseku stretávame len jedného človeka a tak sme radi, že pod vrcholom sú aj ďalší jedinci.

Prichádzame na Baníkov predstavujúci najvyšší bod dnešného výstupu. Výška 2 178 m n. m. je pekná hodnota. Škoda, že výhľady máme len veľmi obmedzené vzhľadom na hustú hmlu. Veríme, že občas bude dovolené zahliadnuť aj okolie. Oddýchneme si, prehodíme niekoľko slov s ďalšími turistickými nadšencami a čoskoro začneme s dosahovaním ďalšieho bodu tohto výstupu – Hrubej kopy.

Hrubá kopa a Tri Kopy

Klesanie z Baníkova prináša niekoľko nádherných pohľadov na Západné Tatry. Hrubá kopa pred nami vyzerá majestátne a sami sa divíme, ako na ňu vyjdeme. Na prvé pozriete sa javí nedostupnou. Kráčame červenou trasou predstavujúcu „hrebeňovku“ Západných Tatier. Skutočne nádherný úsek. Reťaze prekvapujú svojou náročnosťou. Určite tu nie sú len na okrasu. Vrchol Hrubej kopy je v úplnej hmle a tak sa fotíme aspoň s vrcholovou značkou v podobe zviazaných lyží. V skutku originálne riešenie. Nerobíme si tu prestávku a rovno začneme so zdolávaním Troch kôp.

V danej pasáži si opäť užívame fixné reťaze. Tých je tu miestami viac než dosť. Občas sa vyhýbame aj turistom idúcim oproti nám. Podľa mnohých ide o najťažšiu turistickú trasu na slovenskej strane Tatier. Počas prechodu Tromi kopami asi súhlasím s týmito názormi. Aký je tento úsek náročný, tak je aj nádherný. Nechávame za sebou aj posledný náročný úsek a schádzame ku Smutnému sedlu. Smutné sedlo je križovatka z mnohých smerov, čomu odpovedá aj zvýšený počet ľudí, ktorí sa tu nachádzajú.

Oddýchneme si a ideme modrou trasou smerom ku Žiarskej chate. Počas zostupu obdivujeme krásy Žiarskej doliny a vrcholov, ktoré sme práve zdolali. Je to úžasné a nevieme sa vynadívať na tieto prírodné zázraky. Po príchode ku Žiarskej chate si spravíme poslednú prestávku. Objednáme si pitie a jedlo. Potom zahajujeme záverečný zostup asfaltovou cestou až ku autu. Absolvovaný výlet hodnotíme vysoko pozitívne. Pokiaľ ste tento okruh ešte neabsolvovali, je najvyšší čas to zmeniť!