Minuloročná jeseň ponúkala nádherné farebné počasie ešte aj na prelome mesiacov október a november. Uvedené spektakulárne meteorologické podmienky sme v strede týždňa využili na turistické vyžitie v Nízkych Tatrách. Konkrétne sa jednalo o Kráľovohoľské Tatry. Tento krátky prechod hrebeňom sme začínali v horehronskej obci Pohorelá odkiaľ sme išli na Útulňu Andrejcová. Pokračovalo sa ďalej na Bartkovú, Orlovú, cez Strednú hoľu, až po samotnú Kráľovu hoľu. Odtiaľ sme zišli do obce Šumiac a autobusom späť do Pohorelej po auto. Pred nami sa rysoval skutočne neopakovateľný zážitok.
Kráľovohoľské Tatry, ako geomorfologický podcelok, sa nachádzajú vo východnej časti Nízkych Tatier. Delia sa na ešte menšie celky: Kráľova hoľa, Predná hoľa, Priehyba a Teplická kotlina. Kráľovohoľská časť Nízkych Tatier sa radí skôr k menej rušným turistickým častiam tohto pohoria, čo vyhovuje tým, ktorí chcú zažiť skutočný oddych v prírode. Sú tu aj chránené územia, či prírodné rezervácie ako Martalúzka, Barbolica alebo Hranovnické pleso.
Snažili sme sa na túto interesantnú turistickú trasu poctivo pripraviť, čo zahŕňalo okrem dostatočnej zásoby jedla a pitia aj vhodnú turistickú mapu. Tentokrát nám pomohla TM VKÚ 123 Nízke Tatry – Kráľova hoľa. Vďaka nej sa dal prechod oveľa ľahšie naplánovať hlavne z časového hľadiska, čo je pri takomto type výstupu veľmi dôležité.
Je ráno, približne pol ôsmej a parkujeme na konci Pohorelej pri známom Pohorelskom medokýši. Veľmi dobrá voda, odporúčam nabrať a ochutnať ju každému, kto sem príde. Toto je náš štartovací bod odkiaľ začíname dnešné dobrodružstvo. Napájame sa na modrý turistický značený chodník. S jeho pomocou sa dostaneme na hrebeň Nízkych Tatier a k Útulni Andrejcová, ako cieľu číslo 1.
Meteorologické predpovede sú zatiaľ presné a za asistencie podmienok „ako na objednávku“, kráčame svižným tempom okolo Skaličky, cez Matajskú a čoskoro dosiahneme nadmorskú výšku 1 000 metrov. Vieme, že k útulni je ešte viac než 400 výškových metrov ale teší nás rýchlosť ich prekonávania. Hustý les aktuálne ponúka len veľmi obmedzené výhľady, avšak pokiaľ sa nejaký nájde, tak stojí jednoznačne za to. Za niekoľko desiatok minút zbadáme turistický smerovník označujúci polohu Pod Úplazíkom. Ten nás naladí optimizmom, keď ukáže už len pár minút chôdze na samotný hrebeň celého pohoria.
Smerovník ani jeho časové údaje nám neklamali. Čochvíľa sa dostávame na legendárnu červenú trasu označujúcu Cestu hrdinov SNP. Výhľady z hrebeňa sú očarujúce a Tatry oproti nám vyzerajú ako na dlani. K samotnej útulni je potrebné zísť ešte pár metrov. V nej si ideme sadnúť dovnútra, keďže októbrové teploty na horách nie sú práve ideálne na zohriatie počas pobytu v exteriéri. Toto je už moja niekoľká návšteva spomínanej útulne ale vždy sa sem znova rád vraciam, pretože sa jedná o úžasné miesto s neopakovateľnou atmosférou a pokojom. Chatári sú zakaždým priateľskí, ochotní a radi prehodia pár milých slov s každým návštevníkom.
Po oddychu a občerstvení „dvíhame kotvy“ a ideme smer Bartková. Tento vrchol je už vo výške 1 790 m n. m., čo znamená prekonanie viac ako 300 výškových metrov od aktuálnej polohy útulne. Cestou nás však čaká ešte vrch s názvom, po ktorom spomínaná útulňa dostala svoje meno – Andrejcová. Sme napojení na červenú turistickú trasu. Po príchode na vrch Andrejcová sme v obkolesení kosodreviny a iných, vyšších stromov, ktoré čiastočne znemožňujú výhľady z tohto bodu. To nás však veľmi netrápi, lebo pred nami je solídne stúpanie na Bartkovú, ako ďalší dnešný cieľ.
V duchu ďakujeme za výdatný oddych a občerstvenie na útulni, keďže prudké naberanie výškových metrov dáva zabrať. Zmierňujú ho však panoramatické výhľady na hrebeň Nízkych Tatier, čo nás povzbudzuje v ďalšom postupne na dnešnej turistike. Dané povzbudenie nám výdatne pomáha a aj vďaka nemu dosahujeme vrchol Bartkovej. S týmto výškovým bodom sa spája nápis, na ktorom je tu uvedené: „Tu sa každý rok v sobotu pred Matúšom stretávajú BARTKOVCI“. Je to pekná tradícia a verím, že Bartkovcom vydrží čo najdlhšie.