Malé Karpaty sa tiahnu na západe Slovenska na dĺžke asi 100 kilometrov od Bratislavy až po Nové Mesto nad Váhom. V najširšom mieste majú 16 kilometrov, v tom najužšom ani nie 3 kilometre. Toto pohorie ukrýva krásne miesta, zrúcaniny hradov, či zaujímavé vrcholy so širokými výhľadmi a divými lesmi. Perlou Malých Karpát je Vysoká, často označovaná ako najkrajší vrchol tohto jedinečného pohoria. A veru oprávnene…
k sa rozhodnete na tento vrchol zavítať, máte viacero možností. Zo Záhoria je vhodným východiskom Kuchyňa, odkiaľ vedie na Vysokú modrá turistická značka. Ak idete autom a chcete si ušetriť cestu, začnite v časti Vývrat, kam vedie spevnená asfaltová cesta. Aj tu sa napojíte na modrú značku. Od domov chodník zakrátko vchádza do lesa.
Putovanie určite nie je jednotvárne. Ak budete pozorní, na chodníku si môžete všimnúť staré časti bývalej lesnej železnice – drevené pražce. Čoskoro nasleduje serpentína, na ktorej začínate naberať výšku a potom pomaly stúpate úbočím lesom. Už tu môžete pozorovať zaujímavé stromy – velikány. Mnohé z nich majú výrastky nadobúdajúce veľké bizardné tvary. V hmlistom počasí alebo šere tu hneď pustíte uzdu fantázii. Korene stromov tu nielen cítiť pod nohami, ale doslova obnažené sa ukazujú spod zeme pod nohami. Vlastne, kráčate pomedzi poprepletané korene stromov. Na niekoľkých miestach môžu chodník križovať aj popadané stromy, okolo ktorých turisti vychodili už nové cestičky.
Chodník vychádza na krátko z lesa do malého sedielka. To sa už približujete ku samotnej Vysokej. V spodnej časti je na čistinke napravo od chodníka niekoľko stromov. Aj keď ich z roka na rok ubúda, je to naozaj zaujímavé miesto. Príroda tu nadobúda vysokohorský dobrodružný charakter. Môžete ísť po značke, zaujímavejšie je to práve okolo stojacich, či popadaných stromov. Z niektorých sú už iba torzá. Nuž, uvidíme, ako dlho tú títo bojovníci ešte vydržia.
Chodníček odvážne naberá ďalšie výškové metre a miestami je aj dosť úzky. Krátke miesto je trochu sutinové. V lete, keď tu vegetácia doslova bujnie, sa tu vysokým porastom doslova predierate. Treba si dávať pozor na žihľavu, ktorá sa pomedzi iné neškodné buriny rada pripletie. Je dobré tak nosiť so sebou dlhšie nohavice. Objavujú sa skalky. Vrcholový hrebeň je tiahly, trochu sa vyrovnáva. Les zostáva viac vľavo, vpravo sa ukazujú výhľady.
Čoskoro je vrchol Vysokej na dohľad. O jeho blízkosti informuje z diaľky aj kríž, ktorý tu stojí. Vpravo sú strmé zrázy. Okrem turistického smerovníka je tu aj vrcholová kniha. Ak sa do nej dsc 0930začítate, zistíte, že ľudí, ktorí majú radi tieto miesta, je naozaj dosť. Mená niektorých sa objavujú často. Vôbec sa nečudujem, na týchto miestach je čo obdivovať v každom ročnom období. Výhľad nie je kruhový, na strane od Záhoria tomu čiastočne bráni les pokrývajúci zrázy Vysokej. Pri dobrej viditeľnosti v smere ku Bratislave zazriete aj vrchol Devínskej Kobyly, či rakúske Alpy.
Určite sa prejdite aj vzdialenejšími časťami hrebeňa. Práve v najvyšších častiach Vysokej môžete naďabiť na krásne exempláre stromov, ktoré nenájdete nikde inde. Dúfajme, že tu budú stáť ešte ďalšie desaťročia. Aj na ich ochranu tu bola v roku 1988 vyhlásená prírodná rezervácia. Okrem stromov sa tu budete kochať skalnými stienkami, zaujímavou kvetenou, skalničkami, či farebnými machmi na skalkách. Len sa treba lepšie prizrieť, čo tu všetko rastie. Na jednej zo skál sú pripevnené tabuľky s menami tých, ktorí mali hory radi a už nie sú medzi nami. Ak tu budete cupitať na jar, tak sa budete prechádzať pomedzi koberce zeleného medvedieho cesnaku, až celý les bude od neho voňať. Po hrebeni, kúsok aj mimo značky, avšak po vychodenom chodníku, sa zakrátko dostanete aj na severný vrchol Vysokej. Stadiaľto sa odkryje nádherný výhľad na Petrklín so stožiarom, rozložitú Vápennú so skalkami Malej Vápennej, homolovitú Pohanskú a aj Plavecký hrad. Sčasti sa ukáže aj hrebeň Zárub, ktoré sú najvyšším vrcholom celého tohto malebného pohoria. Obdivovať môžete aj Horný vrch a Taricové skalky. Modrá značka sa potom z hrebeňa stáča doprava, mení smer na juhovýchod a vedie do sedla Panské Uhliská. Modrú značku po Hubalovú na chvíľku vystrieda červená značka. Potom znova po modrej prídete na Zochovu chatu.
Vysoká je svojim jedinečným terénom a výhľadmi naozaj pútavým miestom, ktoré Vás presvedčí o tom, že za krásnymi miestami netreba chodiť ani veľmi ďaleko, ani veľmi vysoko. Bratislavčania, ale samozrejme nielen tí, to sem majú doslova na skok. Možno už začínate tušiť, kam budú smerovať Vaše kroky cez najbližší víkend…