Konečne sa teploty trochu zvýšili a dosahujú aj na dolných Kysuciach nad 10 stupňov. Zima je snáď definitívne na ústupe. Cestovanie je naďalej obmedzené iba na hranice okresu. A tak skúšame nové trasy. Z Horného Vadičova sa rozhodujeme prejsť mimo turistickej značky po lúkach ku výhľadovému sedlu Žiarce Kysuckej vrchoviny.
Autom zachádzame ku autobusovej zastávke Vadičov – Bizík, kde parkujeme pred miestnou COOP Jednotou. Tento krát nepokračujeme po cyklotrase ku kaplnke nad Kotrčinou lúčkou, ale ideme cestičkou na opačnej strane potoka pomedzi novostavby, až kým sa nedostaneme na lúky. Pred nami na miernom briežku vidíme vysielač, ktorý zabezpečuje pre dolinu mobilný signál. Smerujeme ku nemu po lúkach, ktoré lemujú aleje stromov. Počas roka sa tu pasie dobytok, teraz sú lúky ešte prázdne.
Časť tvoria súkromné pozemky, na jednom z nich budujú domáci plot. Čoskoro obdivujeme strmé svahy Ľadonhory a bližšie stráne Vadičovskej doliny so spomínanou kaplnkou. Samotná Kotrčina Lúčka však zostáva pred naším zrakom schovaná. Červená značka vedúca Kysuckou vrchovinou pokračuje od kaplnky ku Kučerovke a potom cez Zástranie až ku Dubňu nad Žilinou. Od vysielača sa pekne ukazuje aj hrebeň Stien. Popod Ľadonhoru vedie z Dolného Vadičova zelená turistická značka, ktorá končí Vo vyšnom Vadičove v osade u Kubaščíkov. Od vysielača vidíme, že aj tu sú pekné lúčne úseky, možno dobrý tip na budúce putovanie.
Od vysielača pokračujeme vyššie, povyše vidieť druhý vysielač a my naberáme ďalšie výškové metre. Míňame posed. Jarky sú plné kvitnúcich liesok a na viacerých miestach vidíme rozkvitnuté bahniatka. Prichádzame ku druhému vysielaču. Na okraji lúk pod lesom sú v tieni ešte fľaky snehu. Prechádzame krátkym úsekom lesa, blata tu našťastie veľa nie je. Les je zmiešaný, sú tu buky, liesky a aj borovice. Potom vychádzame z lesa a naberáme južný smer. Sme opäť na lúkach, a po ľavej strane sa zozadu na našu cestičku napája červená turistická značka prichádzajúca sem od Požehy. Ukazuje sa pohľad na Straník a z Kysuckej vrchoviny vidieť ďalšiu zalesnenú pyramídu – Vreteň. Lúčny úsek je veľmi pekný, pri roztrúsených stromoch vidíme ďalšie posedy. Ku sedlu Žiarce je to už iba pár metrov.
Prichádzame ku smerovníku a ako sa viac otvára terén smerom ku Malej Fatre, začína na sile naberať aj vietor. Ten na tento deň meteorológovia avizovali, a tak si deti obliekajú bundy. Sme v našom cieli. Na kraji lesa rozkladáme deku. Nie sme tu sami, stoja tu dve zaparkované autá a rodinky s malými deťmi práve končia s opekaním. Priznám sa, že nepochopím filozofiu ľudí, ktorí by sa s autami dotrepali priamo na miesto ich oddychovania. Nič by sa podľa mňa nestalo, keby nechali autá zaparkované neďaleko na konci cesty od Gbelian, a tých pár metrov by prešli pešo. Asi nikto v sedle vo výške 655 metrov nad morom neočakáva zaparkované autá iba pár metrov od turistického smerovníka. Pred nami sa ukazuje v opare zasnežený hrebeň Malej Fatry. Máme ďalekohľad, a tak ním kĺžem po jednotlivých vrcholkoch kopcov, vidieť aj vrchol lanovky do Snilovského sedla. Dávame si tu dlhšiu pauzu.
Medzitým sem prichádzajú skupinky peších po žltej turistickej značke od Gbelian, ale aj od západu po červenej značke. Vydýchneme si, keď autá aj s rodinkami odchádzajú, čítame si náučnú tabuľu a robíme si aj pár fotiek. Potom sa vraciame naspäť. Stretávame ďalšie skupinky ľudí. Zdá sa, že sme neboli jediní turisti, ktorí vyrazili do prírody. Na lúkach sme v závetrí, najviac fúkalo v samotnom sedle. Míňajú nás aj dvaja cyklisti, ktorí sem prišli od Požehy. Kým nevyrašia prvé listy, je jarná príroda ešte farebne menej výrazná, ale ak bude teplo, tak sa to isto rýchlo zmení. Keďže sa blíži Veľká Noc, berieme si pár rozkvitnutých halúzok bahniatok a vetvičku liesky.
Neznačená trasa okolo vysielačov je od Vadičova tou najjednoduchšou a najkratšou trasou, ako sa dá dostať do sedla Žiarce. Je vhodná aj na horský bicykel, či už pri výstupe alebo zostupe. Veľmi sa nám páčili výhľadové lúky a pokoj, ktorý tu vládol. Nuž, niekedy sa oplatí opustiť turistické chodníčky. V sedle Žiarce sú ďalšie možnosti, ako pokračovať v turistike. My sme sa držali nášho okresu, hlbšie do žilinského okresu sme nechceli zachádzať. Určite si to sem prídeme ešte obzrieť.