Posledný deň minulého roka sme neplánovane za krásneho slnečného bezoblačného počasia vyrazili do Súľova. Krásne pohľady na skalnú hradbu Súľovských vrchov, ktoré niektorí nazývajú slovenské Dolomity, sa tu ukazujú doslova na každom kroku. Veď posúďte sami…
Auto nechávame zaparkované v centre Súľova, neďaleko obchodu, krčmy a rímsko-katolíckeho kostola. Je tu aj malé ihrisko s vežičkou, ktoré poteší najmenších. Vyrážame pešo ku bielemu evanjelickému kostolu, ktorý stojí vo svahu povyše. Je neďaleko miesta, kde prichádza do Súľova červená turistická značka z Vrchteplej. Práve po nej sa vydávame, stáčame sa viac na sever a pokračujeme okrajmi lúk. Smerujeme ku miestu zvanému Lúka pri Kamennom hríbe. Pred nami sa týči nezameniteľná skalnatá Brada, ktorá patrí medzi najvyššie vrcholy Súľovských skál. Jej najvyššie partie sú prístupné len horolezcom.
Červená značka vedie ku Súľovskému hradu. Tento krát neplánujeme ísť hore na hrebeň, ale chceme si obzrieť skalné bralá, vežičky a ihly rôznych tvarov a veľkostí zdola, z lúk. Preto pokračujeme ďalej po žltej značke. Veľkou výhodou tejto značky je, že prakticky stále sa môžeme kochať pohľadmi, ktoré sa otvárajú. Obdivujeme časť hrebeňa cez údoli oproti v okolí Kečky. Keďže je dsc 0530zima, tak vo výhľadoch nebránia listy a ukazujú sa aj miesta, ktoré zostávajú inak ukryté. To čaro skál a vežičiek naokolo ešte znásobuje. Dostávame sa bližšie pod Bradu a krátko prechádzame lesom. Zakrátko značka z lesa vychádza a smeruje cez sedlo na Roháč. Predtým je ešte malá odbočka ku voľne prístupnej jaskyni Šarkania diera – stúpa sa ku nej po rebríkoch. My na tieto miesta už nepokračujeme.
Po vyjdení z lesa sa stáčame viac doprava, opúšťame značku idúcu doľava a vychádzame na najvyššie položenú lúku, tesne pod skalami a lesom nad nami. Pokračujeme doprava až na jej vrchnú časť. Míňame malú skupinku stromov aj s ohniskom, kde niekto opeká. Hradba skál vytvára krásnu kulisu, so stromami v popredí je naozaj veľmi pekné až magické miesto. Žeby zvyšky nejakého starého sadu? Nuž, kto vie, aký je pôvod tejto skupinky stromov. Schádzame nižšie okolo ohrady, pričom zostávame stále na okraji lúk a lesa a v smere sa otáčame naspäť ku Súľovu. Na steblách trávy sa miestami ukazuje ešte biela námraza. Vpravo sa pyšne ukazuje Brada, viac vľavo od nej Súľovský hrad. Pohľad na ne nás sprevádza na spiatočnej ceste.
Prichádzame dvakrát ku miestam, kde sú vyhĺbené dosť hlboké a príkre jarky okolo ktorých rastú v úzkom páse stromy. Cez jarky sa snažíme prejsť. Ako ďalej? Nechali sme sa viesť dobre viditeľnými stopami zvierat, ktoré tadiaľto dosť často prechádzajú – pravdepodobne aj za vodou, ktorá dolu v jarkoch zurčí aj teraz. Zvieracie cestičky nás bezpečne previedli týmto zložitejším terénom a dostávame sa znova na lúky.
Prichádzame na miesto, kde sa akosi zvyšuje počet turistov – dospelých aj malých detí. Pochopili sme, že sme blízko miesta, kde bola nad Súľovom koncom novembra v roku 2015 postavená drevená zraková pyramída. Čoskoro sa ukazuje pred nami, trošku ku nej stúpame. Slúži ako rozhľadňa a aj ako núdzový turistický prístrešok. Je 18 metrov dlhá, 5 metrov vysoká a 8 metrov široká. Jej autorom je slovenský výtvarník Juraj Gábor. Vošli sme do jej vnútra a prešli si ju celú od najužšieho po najširšie miesto. Pozreli sme sa cez ňu zvonka z jej najužšieho bodu. Pohľady to boli určite zaujímavé. Určite sem zavítame aj s deťmi.
Pyramída je pre deti asi dobrým lákadlom, pretože rodiniek s deťmi sme stretli celkom dosť. Zľava ku rozhľadni prichádza aj modrá turistická značka z Roháčskeho sedla. Od rozhľadne nás značka zaviedla do Súľova. Záver cesty sme si trochu skrátili cez lúky, z ktorých sme nad dedinou pozorovali za ohradou aj stáda danielov. Ako slnko stále viac a viac klesá, sú stále lepšie a lepšie podmienky na fotenie… Ťažko sa nám z týchto nádherných miest odchádza… Sľubujeme si, že sem – do Súľovských vrchov a ku rozhľadni – určite zavítame. Súľovské vrchy sú nádherná lokalita, ktorú budete chcieť navštíviť viackrát. Veď, ako sme sa presvedčili, za krásnymi scenériami tu nemusíte chodiť ani ďaleko, ani vysoko.
