Neďaleko hraníc medzi Oravou a Kysúc sa v doline Chmúra v časti Vychylovka nachádza jedinečný skanzen Kysuckej dediny. Ak máte radi históriu, tak práve tu máte na jednom mieste sústredených niekoľko nielen zaujímavých chalúpok, ale aj hospodárskych budov, či technických stavieb, ktoré Vám priblížia minulosť Kysúc. Podnetom na vybudovanie skanzenu bolo stavanie vodnej nádrže Nová Bystrica, keď boli kvôli nádrži zatopené vtedy obývané osady Harvelka a Riečnica. Mnohé objekty ľudovej architektúry z týchto osád sa našťastie zachránili a premiestnili sa práve do tohto skanzenu, kde si ich môžete obzrieť až dodnes.
Do skanzenu prichádzame autom cez Bystrickú dolinu. Do doliny Chmúra sa dá prísť aj od Oravy od Oravskej Lesnej po cestnej komunikácii – to je dolu kopcom. Od parkoviska je potrebné prejsť kúsok peši, kým prídete do samotného skanzenu. Vstupenky sa kupujú v pokladni v pomerne novej budove Skanzen. Tá bola postavená pred 10 rokmi pre návštevníkov, ktorí sa tu pod strechou môžu schovať pred prípadnou nepriazňou počasia, kým čakajú na jazdu vláčikom. Slúži teda ako čakáreň, ale vo vnútri sú aj bohaté informačné panely, ktoré pútavo formou fotografií a sprievodného textu približujú históriou budovania lesnej úvraťovej železničky. Okrem toho je tu aj bufet, či možnosť si kúpiť suveníry. Na hornom poschodí Skanzenu bývajú inštalované výstavy na rôzne námety, je tu priestor na prednášky, či vystúpenia v interiéri.
Jazda vláčikom cez skanzen a jeho okolím je najmä pre tých najmenším hlavným lákadlom – veď sadnúť si do vagónika a započúvať sa do zvukov mašiniek je neopísateľný zážitok. Úvraťová železnička patrí k jedinečným nielen v Európe, ale na celom svete – veď druhá taká sa nachádza iba v Peru – nikde inde. Systém úvratí je zaujímavý tým, že chvíľu lokomotíva vagóny ťahá, potom zase tlačí a cikcakovito postupne prekonáva pomerne veľké prevýšenie na malej vzdialenosti. Stroje, ktoré sa tu na železničke využívajú, nie sú pôvodné, ale aj tak sa tešia veľkej popularite – asi tej najväčšej sa teší parná lokomotíva (využívajú sa aj dieslové). Okrem vláčika tu chodí aj drezina, ktorá svojou nižšou váhou pri menšej prepravnej kapacite až tak veľmi nezaťažuje koľajnice a vychádza tak až do vyššie položeného sedla Beskyd do výšky okolo 900 metrov nad morom. Tu je možné od trati vyjsť pešo ku drevenej rozhľadni, ktorá stojí neďaleko na miernom briežku a pri dobrom počasí sa dajú z nej zazrieť aj končiare Roháčov. Na toto miesto Beskyd vychádza vláčik aj z oravskej strany od Kohútika.
V skanzene sú objekty nielen zo spomínanej Harvelky, či Riečnice. Medzi prvými upúta krásny biely kostolík – kaplnka Panny Márie Ružencovej zo Zborova nad Bystricou v Bystrickej doline. Spolu s ním tu boli premiestnené aj náhrobné kríže. Zmenšenina tejto kaplnky sa nachádza pred terajším kostolíkom v Zborove, ktorý je známy vitrážami Vincenta Hložníka. Za kostolíkom je možné v najstaršom objekte skanzenu zakúpiť si suveníry a známa je aj veľká krčma pôvodom z Korne z horných Kysúc, kde môžete zahnať hlad niektorou zo špecialít – v ponuke sú tradičné jedlá z múky, zemiakov, či kapusty robené podľa receptov našich starých materí. Za krčmou je kryté pódium s lavičkami určené pre kultúrne podujatia, kde vystupujú folklórne súbory. My sme návštevu skanzenu spojili pomerne netradične s prvým ročníkom behu Vychylovská osmička, ktorý sa tu konal začiatkom júla. Zabehať a zasúťažiť o ceny si tu mohli deti – tie bežali v rámci skanzenu. Dospelí pretekári vybiehali až do spomínaného sedla Beskyd, a tak sa na trati zapotili trochu viac.
Mne sa veľmi páčili pôvodné zrubové domy so sedlovými strechami, či stodoly, ktoré slúžili na uskladnenie poľnohospodárskeho náradia, krmiva pre dobytok a obilia počas zím. Mnohé obytné domy mali typickú kamennú podmurovku na vyrovnávanie terénu a jednak ako miesto, kde bola pivnica na uskladnenie poľnohospodárskych plodín. Vnútorné zariadenia domov je jednoduché – rodiny, ktoré tu žili, nepatrili ku šľachte, ani ku zámožným obyvateľom Kysúc. Na hornom konci skanzenu je cholvarok pre lesných robotníkov. Ku technickým stavbám patrí pôvodný mlyn a píla z Klubiny v Bystrickej doline. Železnička slúžila práve na zvážanie vyťaženého dreva – vagóny, ktoré drevo prevážali, boli veru poriadne dlhé a na trati dolu kopcom bola veľmi dôležitá aj činnosť brzdiarov – boli veľmi dôležití. Nad pílou na briežku stojí menší cholvarok, kde bývajú ustajnené ovečky, ktoré sa inak voľne pasú v skanzene. Zvyknú pobehovať kade tade, aj po samotnej trati vláčika, ktorý im dáva vždy prednosť, ako sme aj na vlastné oči videli, keď sa vláčik vracal do staničky Skanzen. Pri pamätnom kameni s rokom 1974, kedy sa skanzen otváral, je v zvoničke je malý zvon, ale lanko tu chýbalo, a tak sme ho nerozozvučali.
Skanzen vo Vychylovke má svoje jedinečné genius loci a svoju atmosféru, ktorá vás naplno pohltí a na tých pár hodín umožní vrátiť sa späť v čase a zažiť to, ako a čím žili naši predkovia, vidieť pracovné nástroje, náradia a ich príbytky. Je chvályhodné a vzácne, že takého miesta ako skanzen vo Vychylovke existujú. Krásna a jedinečná je aj vôňa drevených príbytkov, ktorá sa do týchto riadkov, bohužiaľ, nijak preniesť nedá – tú si môžete vychutnať, ak sa do skanzenu vyberiete. Informácie o otváracích hodinách, či plánovaných podujatiach nájdete napríklad tu na stránke Kysuckého múzea v Čadci.
Prajem pekné objavovanie.