​​Značenie turistických trás má na území Slovenska viac ako 140-ročnú tradíciu. Prvé chodníky pre turistov boli vyznačené už v roku 1874 v Štiavnických vrchoch, v okolí bane Gedeon v katastri obce Piarg (dnešné Štiavnické Bane).

Na Slovensku máme v súčasnosti vyznačených približne 11 000 km turistických trás, v prírode je umiestnených viac ako 7 000 smeroviek, cca tisíc tabuliek miestnych názvov, vyše 2 000 smerovníkov a 600 značkárskych kolov. Značené trasy tvoria vzájomne prepojenú sieť, ktorá umožňuje navštíviť nespočetné množstvo zaujímavých lokalít a objektov.

Náš spôsob značenia patrí k popredným systémom turistického značenia používaných v Európe. Tvoril sa postupne a systematicky dlhé roky. Vyvrcholením tejto činnosti bolo vydanie štátnej normy v roku 1989 (ČSN 01 8025 – Turistické značenie), ktorá presne určuje druhy značiek, ich tvar, rozmery, farbu, technické vyhotovenie a spôsob ich umiestňovania.



Veľkou prednosťou nášho systému značenia je to, že sieť turistických značených trás je zobrazená v turistických mapách..

Turistické mapy sa vydávajú v ucelených súboroch (edíciách); v súčasnosti už pokrývajú celé územie Slovenskej republiky.

Ako spoľahlivo používať turistické značené trasy a niektoré zásady, ktoré odporúčame dodržiavať pri pohybe na nich:
  • plánovanú trasu pochodu si preštudujeme podľa turistickej mapy a turistického sprievodcu;
  • hlavnú pozornosť venujeme križovatkám ciest vo voľnom teréne; križovatkám ulíc pri prechode obcami, kde trasa spravidla križuje rad ulíc a ciest;
  • na dobrú orientáciu nám poslúžia časové údaje a taktiež vzdialenosti jednotlivých bodov trasy, ktoré si môžeme s dostatočnou presnosťou odmerať z mapy pre kontrolu dĺžky pochodu a vzdialenosti;
  • na ostré zlomy a zmenu smeru na menej dôležitú komunikáciu nás upozorňuje značka – šípka;
  • ak prejdeme väčšiu vzdialenosť (asi 300 m) s dostatkom objektov vhodných na umiestnenie značky a značku nenájdeme, zvolili sme pravdepodobne nesprávny smer. Vrátime sa na križovatku a hľadáme správny smer;
  • po príchode na väčšie voľné plochy v poraste, v lese a pod. s málo zreteľnými chodníkmi pozorne prehliadneme protiľahlý okraj porastu, či neobjavíme veľkú pásovú značku, tzv. volavku;
  • nedostatky v značení sa môžu vyskytnúť vplyvom vonkajších zásahov, napr. rozoraním poľných ciest, vybudovaním ohrád, novovzniknutých ciest v lesoch a pod., ktoré narušujú priechodnosť trás a orientáciu;
  • turistické značenie je chránené zákonom, ale býva často úmyselne poškodzované, čo spôsobuje ťažkosti v orientácii;
  • pri použití turistickej mapy staršieho vydania je potrebné venovať zvýšenú pozornosť sledovaniu turistických značiek (zrušené značky sú zatreté tmavozelenou farbou); v menej známom teréne je vhodné sa vrátiť, pretože zrušenie značky mohlo byť vykonané z dôvodu nepriechodnosti trasy;
  • pri značení niektorých trás nemohli byť dodržané pravidlá značenia, alebo stanovený trojročný cyklus obnovy, čo môže spôsobiť nečitateľnosť značiek, ich nedostatočnú hustotu a nesúlad s mapou;
  • pri pochode sa pozeráme i naspäť, aby sme sa presvedčili, či značenie v protismere nie je pre orientáciu spoľahlivejšie;
  • nebuďme netrpezliví a neopúšťajme nedostatočne označenú trasu, v neznámom teréne je nám i táto cesta spoľahlivejším vodidlom, ako len mapa;
  • pri pohybe v teréne nás o vzdialenosti a mieste informujú údaje na smerovníkoch (na tabuľke je v prvom riadku uvedené najbližšie miesto na značenej trase so smerovníkom, v druhom a treťom riadku sa uvádzajú významnejšie miesta na trase, posledný riadok spravidla udáva jej koncové miesto);
  • TZT sú použiteľné v plnom rozsahu len v teréne bez snehovej pokrývky;
  • v chránených územiach je dovolené pohybovať sa len po turistických značených trasách.