Návštevu Vihorlatských vrchov si nevieme predstaviť bez toto, aby sme si neobzreli známy a turistami hojne navštevovaný Sninský kameň. Ide o dve vyhliadkové skaly, ktoré sa týčia nad zelenou hradbou lesa Vihorlatských vrchov, ktoré patria medzi najlesnatejšie pohoria Slovenska. Až 90 percent ich územia zaberajú lesné ekosystémy, s porastmi najmä buka a jedle.
Rozhodujeme sa pre výstup zo severnej strany Vihorlatských vrchov, hoci z južnej strany, od Morského oka, by bolo výškové prevýšenie menšie. Obchádzame Šíravu, pri ktorej sme bývali, pokračujeme cez Strážske, Brekov, kde neujde našej pozornosti hrad po ľavej strane nad cestou. Ďalším hradom, ktorý si všímame, je Jasenovský hrad. Prechádzame cez Kamenicu nad Cirochou, ktorú poznám z meteorologických hlásení a ešte pred Sninou odbočujeme do Zemplínskych Hámrov, ktoré sú východiskovým bodom našej túry. Kedysi sa tu ťažila ruda, teraz sa tu v lome ťaží veľmi kvalitný kameň, ktorý obsahuje až 75 percent andezitu. Autobus zastavuje na parkovisku nad dedinou, pri informačnom stredisku. Je otvorené a navštevujeme ho ako prvé, kupujeme si magnetky a nálepky do turistických zápisníkov a ja si beriem propagačné materiály, ktoré sa venujú aj blízkym a nemenej zaujímavým Bukovským vrchom – Poloninám. Má byť teplo, a tak sme radi, že už pred pol desiatou vyrážame na trasu.
Stúpame najprv po žltej turistickej značke, ktorá prakticky hneď za potokom vstupuje do lesa. Tak sme prakticky stále pri stúpaní krytí pred slnkom. Smerujeme na juhovýchod, stúpanie naberáme postupne, a tak máme priestor sa na začiatku rozchodiť. Cesta je pomerne široká, dobre značená. Pod sedlom Tri table sa stúpanie zvyšuje, a tak spomaľujeme, prispôsobujeme tempo deťom, aby sme ho neprepískli. Prechádzame okolo väčšieho skalného útvaru a pomedzi pekné bukové stromy, na chodníku sa objaví dokonca aj niekoľko mlák. V pomalom stúpaní asi za hodinku a pol prichádzame do sedla Tri table. Sme vo výške 823 metrov a podľa smerovníka by sme mali byť asi za ďalších 35 minút na Sninskom kameni. Je tu aj značka náučného chodníka Vihorlatskými bučinami. Viac sa o náučných chodníkoch Vihorlatu dočítate tu.
Vraciame sa ku smerovníku a po modrej turistickej značke smerujeme ku druhému kameňu, kde je kríž. Tu vychádzajú aj deti, je tu iba jeden rebrík. Kocháme sa výhľadmi a robíme si spoločné fotky našej početnej turistickej skupiny. Čaká nás náročný asi 1,5 hodinový zostup, a tak vyrážame s deťmi v časovom predstihu. Začiatočný terén na hrebeni mi veľmi pripomína Sitno v Štiavnických vrchoch. Na úzkom chodníku v strmom svahu treba dávať pozor, pošmyknutie by tu bolo nepríjemné. Prechádzame popod skaly, ktoré potom nechávame za nami, ešte nasleduje jeden strmší úsek a potom už schádzame o niečo širšou kamenistou cestou lesom. Míňame staršiu náučnú tabuľu. Som rada, že nemusíme ísť tadiaľto v opačnom smere, to by bol pre deti celkom slušný zaberák. Zostup sa zmierňuje ešte nad sedlom Rovienky, tu je naozaj pekný zelený bukový les. S jednoduchším terénom si ho môžeme viac vychutnať, už nemusíme stále dávať pozor na deti. Sú tu pekné vysoké stromy a príjemný osviežujúci chládok. V sedle Rovienky sa napájame na zelenú značku. Míňame aj náučnú tabuľu Hámorského náučného chodníka. Značky náučného chodníka využívame nižšie pod sedlom Rovienky, na mieste, kde sa náučný chodník stáča doľava, zatiaľ čo turistická zelená pokračuje doprava. Náučný chodník je skratkou, neskôr sa pripájame znova na zelenú turistickú značku. Zhora prichádzame na parkovisko a v informačnom stredisku kupujeme deťom za odmenu chladené nápoje.
Výlet na Sninský kameň mal svoje čaro, v lese sa stúpalo veľmi príjemne a boli sme radi, že to deti tak bravúrne zvládli. Výstup po žltej značke je menej strmý a vhodnejší pre rodiny s malými deťmi, či starších ľudí. Je prakticky celý v lese, s výnimkou vyhliadok z kameňov. Ak sa nemusíte vracať na to isté miesto, pre výstup alebo zostup z južnej strany sa dá využiť aj cesta od Morského oka, či už po kratšej trase cez sedlo Tri table alebo po dlhšej variante aj cez Malé morské oko a sedlo Jedlinka. Pre nás bola táto trasa tak akurát.