S mapou na túre: Žakýl

21. 02. 2019Novinky, Tip na výlet

So sprievodcom Jánom Vicenom a turistickou skupinou VKÚ Inverzia Slovensko z Banskej Bystrice máme pred sebou ďalší hrad – Žakýl. Nahliadneme aj k Žakýlskemu plesu.
Základné informácie
Trasa: Banská Štiavnica –  Jergištôlňa (kaplnka) – Jergištôlňa (osada) – Pod Širokým vrchom – Podhorie – Pod Žakýlskym hradom – hrad Žakýl – Žakýlske pleso po modrej turistickej značke
Celková dĺžka túry: 12 km
Trvanie: 6 hodín
Fotomodel devízových turistov
Do slávnej Banskej Štiavnice sme sa vybrali vlakom a užili sme si jazdu po historickej Trati mládeže. Po vystúpení z vlaku na železničnej stanici v Banskej Štiavnici sme si v mape pozreli celú trasu nášho pochodu do obce Podhorie. Naša skupina dvadsiatich poznaniachtivých turistov potom vyrazila cez autobusovú stanicu smerom do centra mesta k Radničnému námestiu. Najprv spoločné fotografia a potom spoločné kroky v smere modrej značky cez  schody, na ktorých si posedáva jeden z najzaujímavejších bezdomovcov široko-ďaleko. Vyzeral ako kombinácia baníckeho permoníka s čertom a keď sme okolo neho prechádzali, stihol nám oznámiť „Som tu ako model pre zahraničných turistov a za fotenie beriem po 5 euro.“ Nuž, ako sa vraví, čo fígeľ, to groš.

Cez Staromestskú ulicu, po prejdení popri rade prízemných domov vystupujeme doľava a chodníkom sa dostávame až ku kostolíku sv. Juraja  na začiatku osady Jergištôlňa. Pri kostolíku sa nachádza začiatok zelenej turistickej značky, ktorej sa držíme až k prvej odbočke. Počasie nám dnes naozaj praje a v turistickej pohode pokračujeme až k prvému  pomerne prudkému stúpaniu, sem-tam aj hríby zazrieme. Každý kráča svojím tempom, trochu sme natiahnutí ako žuvačka, ale nemáme sa kam ponáhľať, dni sú dlhé.

Cestou k hradu a plesu pozor na značenie
Prejdeme opäť lesnou cestou, úbočím a prídeme v miernom stúpaní popri lese k Širokému vrchu (777 m n.m.). Tu sme si poobzerali vôkol celú krajinu, čakajúc na tých s pomalším tempom.  Nevýrazným chodníkom sme sa pustili dolu do obce Podhorie. Asfaltkou prechádzame až na koniec obce, vchádzame vľavo do lesného porastu podľa turistickej značky. Naľavo od chodníka sme zazreli rodinný dom – možno Villa Žakýl – občerstvenie. S touto myšlienkou prechádzame závozom, lúkami a lesom.
Pomaly, ale isto sa dostávame k vyvýšenine, kde sa nachádzajú pozostatky hradu Žakýl. Pozor si treba dať na značenie pri vychádzaní z lesa na peknú lúčku. Mohla by tam byť značka, ale nie je, rozhliadnite sa preto ďalej a hľadajte vpravo na vzdialenom strome, prípadne na miestnych kolíkových značkách domácich.
Prechádzame popri oplôtkoch , ktoré ohraničujú pozemky a priestor na pasenie koní a somárov. Pre nás to bolo príjemné spestrenie, vidieť ďalšie živé tvory na spestrenie zamyslene kráčajúcej skupiny cestou k cieľu.

Pri mieste s názvom „Pod Žakýlskym hradom“ odbočujeme vpravo a stretávame vracajúcich sa turistov. Pozdravíme sa a úzkym chodníčkom pokračujeme, až sa zrazu ocitáme na nádvorí zvyškov hradu Žakýl. Na informačnej tabuli „NCH – Žakýlske pleso sa dozvieme nielen o histórii hradu, ale aj o neďalekom plese. Sadáme si na drevené stoličky a lavice osadené pri stoloch. Opäť sa fotografujeme na dokumentáciu a pamiatku našej návštevy. Po dobrom obede v našom obľúbenom podniku „Kto si  čo priniesol v batohu“ sa vydávame hľadať nám neznáme Žakýlske pleso.

Nachádza sa v nadmorskej výške 715 metrov, na mieste, kde sa stretajú ramená kopcov. Vzniklo po ukončení vulkanickej činnosti a dnes je prírodnou pamiatkou so 4. stupňom ochrany. Je jediným plesom v Štiavnických vrchoch a viac sa o ňom dozviete aj z panelov náučného chodníka.

O Žakýlskom hrade
Zvyšky hradu Žakýl stoja v obci Podhorie, v nadmorskej výške 812 metrov. Volajú ho aj Pustý hrad alebo Brezový hrad, podľa názvu kopca. Písomné dokumenty, ktoré by dokladovali počiatky hradu v 13. storočí, sa dodnes nezachovali. Prvá a súčasne i posledná  nepriama zmienka o ňom pochádza až z obdobia 16. storočia, keď v roku 1560 dal cisár Ferdinand I. vypočuť svedkov hraničného sporu. Tí zhodne označili za medzník chotárnu studničku pod “starým hradom“. Vraj tadeto viedla Matejova cesta , ktorou do Kremnice vozili strieborné fúry a pevnosť mala furmanom často poskytnúť bezpečné útočisko. Každopádne, o Žakýlskom hrade nevieme nič určité. Jeho počiatky aj koniec sú veľké neznáme.
Rozlohou pripomína viac hradisko ako zovretý útvar stredovekej pevnosti, ale správy Andreja Kmeťa o odkrytých múroch aj stopy po dlátach v tvrdej hornine poukazujú na existenciu vyspelej  fortifikácie. Možno jedného dňa archeológovia odhalia jeho zabudnutú minulosť, zakliatu vo valoch a nerovnostiach na temeni vrchu Brezový hrad.
Na záver Ján Vicen okrem hradu a plesa v regióne dnešnej túry odporúča: návštevu obce Podhorie, tamojšie folklórne slávnosti, kostol sv. Alžbety so zvonicou v časti Teplá, ľudové múzeum, expozíciu bábok, kováčsku dielňu a Ranč Bôra.