Pri potulkách okolím Zvolena láka našu zvedavosť Pustý hrad, ktorý stojí nad sútokom Hrona a Slatiny. Jeho poloha ho predurčuje na pekné výhľadové a pozorovacie miesto na okolité pohoria, kotliny ako aj samotný Zvolen. Tak si ho ideme obzrieť.

Prichádzame od Banskej Bystrice, už cestou pozeráme na zalesnené svahy, nad ktorými sú zvyšky hradu. Na príchod ku hradu sme si vybrali modrú turistickú značku, kadiaľ vedie aj náučný chodník Pustý hrad. Malé parkovisko je neďaleko prvej tabule. Za parkovanie neplatíme a bezplatný je aj vstup do hradného areálu.

Značka stúpa spočiatku krátkymi serpentínami lesom. Asi je dosť používaná, sú tu vychodené aj mnohé skratky, ale my sa snažíme držať hlavného chodníka. Les ustupuje tesne predtým, ako prichádzame na dolný hrad. Hrad sa volal v minulosti aj Zvolenský hrad alebo Starý hrad. Prekvapilo nás, že sa jedná vlastne o dva samostatné hrady, a to dolný a horný hrad. Tieto dve časti spájal 206 metrov dlhý spojovací múr, pričom výskumy ukázali, že ich úplné prepojenie nebolo dobudované. Hneď z hrany svahu pri prvých hradbách sú pekné výhľady na Zvolen, ale tipujeme, že tie budú ešte krajšie z vyššie položeného horného hradu.

Sú tu robotníci a je tu čulý pracovný ruch. Dolnému hradu dominovala mohutná obytná veža s rozmermi takmer 20X20 metrov a hrúbkou múrov 3 metre. Takéto rozmery dosahovali veže iba na kráľovských hradoch. Teraz torzo dosahuje v najvyššom bode výšku 17 metrov. Zvyšky sú zväčša zastrešené. Vchádzame do vnútra veže a obzeráme si múry. Počiatky osídlenia hradu sú z neskorej doby kamennej, neskôr v stredoveku tu vznikol kráľovský hrad.

Opúšťame dolný hrad, prechádzame povedľa niekoľkých vysokých vytesaných drevených sôch a naberáme ďalšie výškové metre ku hornému hradu. Po ľavej strane je bufet, ale tento míňame. Prichádzame ku spodnej časti horného hradu so zvyškami palácového komplexu, kde boli obytné priestory. Sú tu aj zvyšky 10 metrov hlbokej cisterny, ktorá slúžila na zber vody. V areáli hradu prebieha archeologický výskum. Páčia sa nám výhľady, obzeráme si v diaľke Skalku s vysielačom v Kremnických vrchoch, či rozložitú Krížnu vo Veľkej Fatre. Pod svahmi sa vinie Slatina s Hronom a nad ich sútokom bdie Veľká Stráž. Z hradu sa ukazujú aj Štiavnické vrchy, Javorie, či masív Poľany.

V jednom z prístreškov si robíme prestávku na občerstvenie. Na oblohe prelietavajú lietadlá, ktoré pristávajú na blízke letisko Sliač. Potom prechádzame aj najvyššie položenými časťami horného hradu. Na záver prichádza prekvapenie v podobe zvyškov ďalšej veľkej veže, cez ktorú sa vchádza do hradu z opačnej strany. Aj odtiaľto sú výhľady impozantné. Celkovo sme milo prekvapení veľkou rozlohou Pustého hradu – rozlohou je to piaty najväčší slovenský hrad, v rebríčku je dokonca aj pred Spišským hradom. V 16. storočí tu bola vybudovaná ešte vartovka, ale ukončením osmanských nájazdov v 17. storočí hrad postupne stratil svoj význam. Na veži je umiestnená pamätná tabuľa venovaná Václavovi Hanuliakovi, ktorého meno sa spája s archeologickým výskumom, tu prebiehal v rokoch 1992 až 2008.

Vychádzame z hradného areálu a stále sme v slušnej výške 570 metrov nad morom. Napájame sa na cestu s novým asfaltom, takže z tejto strany by sa dalo bez problémov vyjsť na bicykli. Cez cestu nám vpredu prebehujú srnky. Najprv smerujeme na východ, potom opúšťame modrú turistickú značku a ideme už iba po náučnom chodníku. Mierne klesáme, po stranách je les. Schádzame ku Hronu, do ktorého sa o niečo ďalej vlieva Slatina, na niekoľkých miestach sú pekné scenérie s vodnou hladinou. Popod cestu prichádzame na parkovisko a autom sa vraciame cez Banskú Bystricu do Králik.

 

Pustý hrad je pomerne ľahko dostupným miestom, kde to dýcha históriou a kde máte v peknom počasí šancu aj na pekné výhľady. Scenérie skrášľujú aj rieky Slatina a Hron. Náučný chodník poskytuje množstvo informácií, tie ďalšie si môžete prečítať napríklad tu. Areál a rozloha hradného areálu je prekvapujúca. Pre nás bola dĺžka náučného chodníka tak akurát.