Túto zimu sa akosi Perinbabke nechce vyšantiť. Málo snehu je aj na dolných Kysuciach. Januárový prechod Kysuckou vrchovinou sa tak nekoná na bežkách, ale na pešo. Vyberáme si 13 kilometrovú kratšiu trasu, ktorá začína v Kysuckom Novom Meste a končí v Prostrednom Vadičove.
Ráno pred ôsmou sa registrujeme na pochod v miestnej pivárni u Kultána v Radoli. V teple by sa sedelo veľmi príjemne, ale my sa plní odhodlania vydávame na cestu. Prechádzame cez Radoľu, pri kríži sa odpájame po cyklotrase a okolo bývalej tehelne vychádzame na lúky pod Vretňom. Ten líže bohužiaľ od rána oblačnosť, slnko sa zatiaľ žiadne nekoná. A tak zatiaľ vidíme iba spodné časti kopcov. Na chodníku sú zvyšky snehu, po noci je primrznuté.
Fajn, že pred dvoma dňami napadol aspoň snehový poprašok, ktorý prekryl ľad. Bez poprašku by to bolo horšie. Stúpanie je iba mierne. Za lúkami šiel chodník kedysi cez ihličnatý les. Teraz zisťujeme že je vyťažený. Aj chatka, ktorú si pamätám ukrytú v lese, sa na nás usmieva z holín. Nuž, má to jednu výhodu – vidíme, kam ideme. Zakrátko po stúpaní prichádzame ku kaplnke – sme vo výške 540 metrov. Je tu smerovník so značkou náučného chodníka od blízkeho motorestu Skalka. Na lavičke pred kaplnkou vyberáme termosku s teplým čajom a dopĺňame tekutiny. Od kaplnky nás čaká krátky strmší výstup po svahoch Vretňa, ale je to iba chvíľa. Fáborka aj kamene zafarbené na oranžovo nás navádzajú na traverz.
Ideme úzkym chodníkom, stretávame tu aj ďalších ľudí. Prehupujeme sa na južnú stranu kopca, kde je listnatý les je bez snehu. Míňame jednu vyhliadku aj s lavičkou. Slnko sa stále vytrvalo schováva. Z lesa vychádzame na menšiu lúčku, kde sú pekné solitérne ihličnaté stromy a posed s rebríkom. Na stromoch povyše sa ukazuje pekná inovať. Krátky úsek prechádzame cez ihličnatý les. Ľad na chodníku je rozbitý, a tak sa ide dobre. Prichádzame na lúky, kde je ohradený súkromný pozemok, na čo upozorňujú tabuľky. Pasú sa tu koníky, je tu hnedák, ale aj koníky s čiernou, či bielou srsťou, a tak máme rozptýlenie.
Na konci lúky stojí borovica a my pokračujeme po zvážnici smerom doprava. Mali by sme sa postupne priblížiť za Klinom ku zelenej značke. Výhľady sú stále zamračené, úsek, ktorý by mal ísť podľa mapy lesom, už lesom nejde. Krátko stúpame. Úspešne sa napájame na zelenú značku. Na solitérnych stromoch je pekná inovať. Inovať pokrýva aj kríky a trávu, a tak sa zabávam fotením bielych ihličiek. Krajina s námrazou sa nám páči. Prechádzame okolo väčšieho stromu, kde je pietne miesto. Keď začneme trošku klesať, tušíme, že by sme mali byť čoskoro na lúkach nad Zástraním. To je po pravej strane, spoznávame aj miestny kostol. Naľavo od chodníka nás víta zaujímavá solitérna borovica, má na kmeni zelenú značku, a pod konármi ukrýva aj malú lavičku. Na listnatých stromoch za ňou pokračuje krása námrazy.
Traverzujeme chodníkom svah. Sú tu miesta, odkiaľ sú za dobrého počasia ďaleké výhľady na Malú Fatru. Teraz však šťastie nemáme. Prichádzame ku smerovníku pod Kučerovkou. Pod lesom sa nakrátko zastavujeme a dávame si do žalúdka skvelé obložené chlebíky, ktoré zostali z raňajok. Chutili znamenite a horúci čaj s bazovým sirupom z termosky nás príjemne zahrial. Ale veľmi dlho sa tu postávať nedá, mrzne. A tak sa vydávame po červenej značke ponad Kotrčinu Lúčku smerom ku kaplnke nad Prostredným Vadičovom. A zrazu sa začínajú objavovať modré fľaky oblohy, na Straníku po pravej strane začína presvecovať slnko. Žeby sa počasie predsa len umúdrilo?
Prechádzame krátkym úsekom lesa, a potom pokračujeme po lúkach, kde sú zvyšky snehu. Počasie sa na našu radosť naozaj zlepšuje, aj Ľadonhoru po ľavej strane prestávajú oblápať hmly a ukazuje sa hrana, po ktorej sa stúpa na 999 metrov vysoký vrchol. Stretávame skupinku turistov, ktorí práve vychádzajú zdola na rovnakú trasu ako my, ale v opačnom smere. Budú mať už krajšie počasie. Tešíme sa slnku a schádzame ku kaplnke. Stretávame tu dvoch turistov, ktorí smerujú ku od kaplnky do sedla Žiarce. Máme času akurát na to, aby sme stihli autobus. Z autobusu vystupujeme v Radoli a U Kultána, odkiaľ sme ráno začínali, si dávame niečo na posilnenie. Po túre sa tu stretávame viacerí a je tu veselo – ako vždy. Chvíle, keď sa rozprávajú tie najrozmanitejšie zážitky z turistických výletov, mám veľmi rada. Chcelo to odhodlanie sa ráno vydať na pochod, ale teraz nás hrial dobrý pocit, že sme to zvládli.
Trasa, ktorou sme išli, je určená pre bežkárov, a tak nebola náročná na prevýšenie. Zvládne ju každý, kto je aspoň trochu trénovaný. Keďže sme išli doobeda a slnko sa ukázalo až pred obedom, zem bola ešte premrznutá a nebolo blato. Snehový poprašok zakrýval ľadové miesta. Ak sa vydáte opačným smerom, od Prostredného Vadičova, budete na tejto trase stúpať menej. Prechádzali sme peknými miestami, mrzeli nás úseky, kde je smutno za bývalým lesom. Trasa mala celkovo 13,3 kilometra a prešli sme ju v čistom čase za 3 hodinky a 11 minút. Ak zavítate do týchto končín, pešo alebo na bežkách, zoberte si do batôžka mapu TM 110 Malá Fatra – Vrátna.