Predpoveď na víkend je sľubná, tak kujeme turistické plány. Napokon padá voľba na chotár Zázrivej. Prejdeme si chodníčky medzi osadami pod vrcholom Javorinky na západ – Sihla a Ráztoky.
Podľa mapy by malo byť dosť miesta na parkovanie na ceste pri zastávke Zázrivá, Ráztoky – Mlynár. Akurát sme trafili aj dátum pretekov behu družstiev od Košíc do Bratislavy. Najrýchlejších odvážlivcov stretávame za Terchovou, a potom v časti Dolina, ktorá patrí ku Zázrivej. Všímame si prevádzku Syrex, pri ceste stojí kríž. Spočiatku nás vedie asfaltová cesta, vedie tu aj cyklotrasa 5435. Sú tu pôvodné chalúpky, ale nad serpentínou povyše ideme aj okolo modernej haciendy – ponad múr nevidíme, čo je za ním. Sme v nadmorskej výške 750 metrov nad morom a hlavy krútime za výhľadmi na Malú Fatru – Rozsutce, na ktoré sa pozeráme zo severu, či Osnicu. Vidíme aj bližšiu Pálenicu, kadiaľ vedie z centra Zázrivej zelená turistická značka. Od našej poslednej návštevy pribudli na jej okraji nové drevenice. Čochvíľa sa cesta rozdvojuje, my pokračujeme doľava do osady Sihla. Prejdeme okolo niekoľkých domčekov, a potom nás kamenistá cesta zvádza ísť ešte povyše, mala by tam byť ešte jedna usadlosť.
Prichádzame ku nej. Lúky sú šťavnato zelené. So zelenou sa mieša aj sýta žltá. Zdá sa, že lúky sú viac zarastené, ako sme predpokladali podľa mapy. Traverzujeme svah a narážame na druhú miestnu cestičku. Je možné, že sem schádza až z hrebeňa vľavo od Javorinky. Cez ďalšie nádherné lúky, kde pribudli aj margarétky, či vstavače – orchidee – nás cestička privádza znova do Sihly. Pasie sa tu zopár kravičiek, jedna z nich leží na zemi a z trávy je trčí iba hlava. Postupujeme chodníčkom na západ. Za malou zákrutou sa otvárajú pohľady aj na Šípsku Fatru, či Veľký Choč. Lúky sú tu úžasné. Prechádzame okolo políčka so zemiakmi, povyše skupinka hrabe seno. Čochvíľa sa povyše objavuje ďalšia usadlosť, ale v postupe ďalej nám bráni rampa prekrížená cez chodníček a upozornenie na zákaz vstupu. Samozrejme ho rešpektujeme. Tak si idem obzrieť aspoň horné chalúpky, práve tu kvitne tmavofialový orgován. Od rampy po vyšlapanej cestičke schádzame pár výškových metrov. Sme v časti Jamy. Vpravo sa ukazuje strecha chalúpky, a tak to ideme preskúmať.
Našli sme rozostavanú drevenicu a nad ňou aj pôvodnú, s malými drevenými okienkami, šindľovou strechou a priedomím, miestom na opekanie aj posedenie. Chodníček smerujúci hore nás privádza aj ku malebnej zvoničke – ťaháme lanko iba pomaly, aby nás zvuk neprezradil. Krásne miesto. Pri rozostavanej drevenici si naberáme vodu zo stekajúcej stužky potôčika, sú tu aj hrnčeky na naberanie. Voda je príjemne osviežujúca. Nevraciame sa naspäť, ale chodníčkom pokračujeme ďalej smerom doľava, chvíľu ideme úzkym pásikom lesíka, až sa dostávame znova na lúky. Pod nami sú červené strechy ďalšej usadlosti. Zopár chalúpok schovaných na kraji lesa sa na nás usmieva, všímame si aj menšie stádo oviec. Chodníčkom vychádzame do sedielka. Z diaľky vidieť v sedielku kríž, strom a náučnú tabuľu. Vychádzame hore, naokolo sú lúky sfarbené do žlta. Okrem nás tu nie je ani noha. Podľa mapy sú najbližšie svahy Pupovčeka. Zo sedielka máme krásny výhľad na servernú časť zázrivského chotára, ale aj na vzdialenejšiu oravskú Kubínsku hoľu a Minčol. Sedielkom prechádza zelená cyklotrasa 5477 zo Zázrivej. Opodiaľ je ďalšie lúčne sedielko, kde je hranica chotárov a kam stúpa a končí z terchovskej strany vedúca cyklotrasa 8429, prechádzajúca osadami Balátovci a Rogoňovci.
Tak aj horskí cyklisti si tu určite prídu na svoje. Na náučnej tabuli sú zobrazené zázrivské osady a z druhej strany sú zobrazené cyklotrasy. Zaujímavosťou je, že sú tu označené miesta, kde sa natáčali filmy ako Želary, či Perinbaba. Zo sedielka traverzujeme svah po spomínanej zelenej cyklotrase. Obdivujeme výhľady, akurát vidíme miesta, ktoré sme dnes prešli. Prichádzame ku solitérnemu smreku – ten sme si všimli už skôr, len sme netušili, že aj ku nemu pôjdeme. Pri smreku sa odpájame a strmšie klesáme časťou Hore Galiou. Cesta je kamenistá, dolu vychádzame na lúky, kde sú ďalšie usadlosti. Stretávame tu aj majiteľa chalúpok a ten nám prezrádza, že jedna z nich má viac ako 150 rokov. Trhám si zopár margarét do kytičky, vo vode vydržia pomerne dlho, tak si kúsok tejto krásy prinesieme aj domov. Nechce sa mi z týchto končín. Na spiatočnej ceste stretávame bežcov pri Tepličke nad Váhom.
Výletík nám potvrdil, že zázrivský chotár s roztrúsenými usadlosťami je veľmi čarovný. Teraz v júni to bola jedna veľká rozkvitnutá záhrada. Dúfam, že si tento región dlho zachová svoj kľud, pokoj a pôvodný ráz. Javorinku a aj Okrúhlicu, kam častokrát smeroval náš zrak, pokrýval súvislý les a dúfam, že to tak aj zostane.