Počas jarných prázdnin nastáva čas pre návštevu oravského Dolného Kubína, ktorého história sa začala písať v 14. storočí. Deti sa vyčvachtajú v aquaparku, ja si zatiaľ pozriem historickú časť Dolného Kubína. Prichádzame autom cez Terchovú, Párnicu a Veličnú. Premávka nie je veľká, a tak nám to dlho netrvá.
Parkujeme pri aquaparku. Na prehliadku mestečka mám asi tri hodiny. Od Zimného štadióna prichádzam ku mostu pre peších medzi časťou Dolný Kubín a Veľký Bysterec. Po ľavej strane Oravy tu vedie cyklotrasa, na ktorú schádzam. Cez Oravu prechádzam cez Kolonádový most. Už na prvý pohľad vyzerá veľmi zaujímavo. Je to drevený a šindľami zhora zastrešený most. Ten terajší tu na konci 20. storočia nahradil starší most.
Je to drevený a šindľami zhora zastrešený most. Ten terajší tu na konci 20. storočia nahradil starší most. Škoda, že priestory pre kiosky zívajú prázdnotou, nie sú tu žiadni obchodníci so suvenírmi alebo iným remeselným tovarom lákavým pre návštevníka ako som ja. Pokračujem okolo Hotela Park, Oproti nemu si všímam modernú budovu športového centra Arkáda s cukrárňou v dolnej časti. Smerujem ku farskému kostolu sv. Kataríny Alexandrijskej, orientujem sa podľa jeho špicatej vysokej veže, ktorú vidieť už zďaleka. Je dosť pravdepodobné, že z pôvodného stredovekého kostola sa niečo zachovalo v základoch dnešného kostola. Podrobnejšie informácie o histórii kostola sa zachovali až od 16. storočia. Spočiatku patril kostol evanjelikom. Prvýkrát pod správu katolíkov prešiel po roku 1670 z nariadenia habsburgskej správy. Na konci 19. storočia bol prebudovaný a túto podobu si zachoval dodnes.
Napravo od kostola stojí budova Základnej školy Janka Matúšku. Tohto štúrovského básnika a ak tvorcu textu slovenskej hymny pripomína pamätník s bustou a vyrytou časťou textu hymny. Od roku 1992 tu rastie aj lipa slovenskej štátnosti. Druhá nemenej zaujímavá lipa, presnejšie – lipa sútokov sveta stojí pred Mestskou radnicou. Tento symbol Slovanstva sa polieva vodou z najrôznejších riek, morí a potokov z celého sveta, ktorú prinesú návštevníci, dovolenkári alebo zástupcovia partnerských miest. Neďaleko kostola ma zaujala Moja Kaviarnička. Od nej prichádzam ku architektonicky zaujímavému Florinovmu domu, ktorý sa nedá prehliadnuť. Je to pôvodne farbiarsky dom s dvoma podlažiami, kde okrem iného 20 rokov býval významný dolnokubínsky dejateľ T.H. Florin, ktorý sa pričinil napríklad aj o organizáciu známeho prednesu známeho ako Hviezdoslavov Kubín. Od roku 1997 patrí objekt Oravskému múzeu P. O. Hviezdoslava, v súčasnosti je tu pamätná izba T. H. Florina. Bohužiaľ, nemám šťastie – vstupná brána je zatvorená
Neskôr na internete zisťujem, že prehliadku je potrebné si deň vopred dohodnúť. Pozerám si Jasenovský potok tečúci povedľa a potom smerujem na historické Hviezdoslavovo námestie. Pripomína mi Mariánske námestie v Žiline. Je základnou stredovekou urbanistickou pamiatkou Dolného Kubína. Má aj svoju fontánu. V minulosti tu stáli najmä drevené domy, od druhej polovice 17. storočia sa začali stavať kamenné domy. Okolo Oravskej galérie a dominantného evanjelický kostola augsburského vyznania prichádzam ku budove Čaplovičovej knižnice. V nej sa od roku 1954 nachádza aj expozícia venovaná P.O. Hviezdoslavovi. Je tu obedná prestávka, a tak zatiaľ okolo gymnázia P.O. Hviezdoslava a domu, kde Hviezdoslav býval, opúšťam námestie a smerujem ku neďalekému historickému cintorínu. Je ohradený, vchádzam cez bránu. Pri vstupe sú znázornené miesta posledného odpočinku mnohých miestnych velikánov. Mňa najviac zaujíma hrob P.O. Hviezdoslava, ktorý tu bol pochovaný v roku 1921 a hrob Janka Matúšku, ktorý tu našiel miesto svojho posledného odpočinku v roku 1877.
Hroby sú neďaleko seba. Potom prichádzam aj ku hrobu Jána Ťatliaka – riaditeľa TATRA banky v Dolnom Kubíne, ktorý patril k významným osobnostiam dolno-kubínskej a oravskej turistiky. Po ňom je pomenovaná známa Ťatliakova chata v Roháčoch. Na krátko sa zastavujem v príjemnej Mojej kaviarničke, kde si pochutnávam na káve a koláčiku. Potom navštevujem múzeum. Časť expozície o Hviezdoslavovi má pôvodný nábytok z domu spisovateľa, sú tu aj spisovateľove papuče, či kabát so známou mašľou, akú Hviezdoslav nosieval. Zaujme aj model básnikovho rodného domu vo Vyšnom Kubíne. Ten v roku 1916 zničil požiar, a tak sa ho nepodarilo zachovať do terajších čias. Je zaujímavé, že v tom istom dome sa narodila aj známa slovenská spisovateľka Margita Figuli. Na stenách sú obrazy rodičov P.O. Hviezdoslava ako aj samotného spisovateľa. S ochotnou sprievodkyňou by sa dalo ešte dlho rozprávať, ale čas ma tlačí.
Na spiatočnej ceste sa zastavujem v malom Parku dejateľov vedľa Oravskej galérie. Fotím si busty známych osôb spätých s Dolným Kubínom. Uprostred parku je pamätník 500. výročia reformácie, ktoré pripadlo na nedávny rok 2017. Počasie sa zlepšuje a priamo z námestia si obzerám vzdialené zasnežené svahy Kubínskej Hole, ktoré sa ešte doobeda kúpali v oblačnosti a boli dokonale zahalené. Vraciam sa cez Kolonádový most ku aquaparku akurát včas. Tri hodiny ubehli ako voda. Pre dôkladnejšiu prehliadku Dolného Kubína a aj jeho okolia je vhodné si vyčleniť bezpochyby viac času. A aby ste trafili bezpečne tam, kam chcete, poslúži Vám napríklad mapa TM 111 Chočské vrchy.