Vodná nádrž Nová Bystrica slúži ako zásobáreň pitnej vody pre Žilinský okres. Z tohto dôvodu je tu zakázané kúpanie aj rybolov. Čo tu nie je zakázané, je cyklistika. Pri pohľade na vodnú hladinu máte pocit, akoby ste boli pri kysuckom mori. A tak sa sem pred koncom júna vydávame aj s deťmi s bicyklami. Deťom sme vylepšili modely bicyklov, majú väčšie kolesá, aj lepšie prevody. Synátor má rád skôr zvlnený terén, takže okolie vodnej nádrže nám prišla ako vhodná lokalita.
Parkujeme pod rampou pri priehradnom múre v nedeľné ráno asi o 8.45 hod. Po chladnej jari vypukli v júni prudké horúčavy, a tak sme očakávali, že pri veľkej vodnej ploche by mohlo byť chladnejšie. Teplomer tomu veľmi nenasvedčuje, privítala nás tu teplota 25 stupňov. Uf, tak si vravím, bude to výzva. Skladáme bicykle z nosičov a ideme sa pozrieť najprv ku priehradnému múru. Na hladine sú pekné zrkadlové odrazy – nefúka. Obloha je vymetená, bez mrakov. Zdola z Bystrickej cyklotrasy sem vychádzajú cyklisti. Naším smerom ponad nádrž sa nevydáva nikto, väčšina schádza opäť dolu. Za rampou nasleduje krátke stúpanie.
Na chvíľu sa nám vodná nádrž stráca z dohľadu. Brehy sú členité, nádrž má celkovo tri ramená. Okolo dvoch z nich by sme mali ísť. Až priamo ku nádrži cyklotrasa neschádza, ale na vodu sa pozeráme zhora. Cyklotrasa vedie po ceste, ktorá sa využíva aj na zvážanie vyťaženého dreva. Teraz je víkend a v nedeľu tu bol od ťažby kľud. Okrem cyklistov sme stretli iba domácich, ktorí majú povolené chodiť autami na miesta svojich pozemkov z čias, keď tu vodná nádrž nebola. Popri trase sú aj rozľahlé lúky, ktoré sú udržiavané a kosené. Na miestach bývalých osád sú popri ceste pamiatkové tabule.
Pestré výhľady na vodnú nádrž veľmi príjemne spestrujú bicyklovanie. Na vodu a okolité kopčeky sa pozeráte z rozličných uhlov a pohľadov. Dokonca vykúka aj špička Veľkého Rozsutca. Po dosiahnutí určitej výšky nad nádržou, sa táto približne udržiava, pričom chvíľu stúpate, potom klesáte, a takto sa to opakuje. Vyslovene dlhý rovný úsek na trase od priehradnému múru ku Riečnici tak vlastne ani nenájdete. Cesta bola kedysi asfaltová, pomerne hladká, teraz je asfaltová iba čiastočne, miestami je asfalt už dosť zničený – asi vďaka ťažobným strojom. Treba dávať pozor aj na prípadné diery alebo nerovnosti, či kamienky, na ktorých sa niekedy veľmi ľahko pokĺzne. So zrkadlovkou na chrbte som išla radšej opatrnejšie a bez veľkých rýchlostí, pád som si nemohla dovoliť. Prvá polovička trasy ku Riečnici je viac výhľadová a na slnku. Potom sa stáčate tak, že ste vystavení slniečku menej a tienistých miest je viac. Cestou míňame odbočku cyklotrasy ku Zázvorskej Kýčere a pred klesaním do Riečnice aj odbočku, po ktorej je možné vyjsť na Kováčku. My sme zostali verní trase pri nádrži. Na viacerých miestach sa ukazuje aj priehradný múr. Ku Riečnici sa v závere klesá, lúky po pravej strane sú krásne zakvitnuté a šťavnato zelené. Nižšie v údolí míňame obďaleč po ľavej strane smerovník, kadiaľ cyklotrasa v prudšom stúpaní pokračuje okolo celej vodnej nádrži cez vrch Kýčerka, ktorý je najvyšším bodom na trase a odtiaľ klesá ku Harvelke, ktorá bola druhou zátopovou obcou. Držíme sa v údolí a zakrátko sa ukazuje biely kostolík – vzácna to pamiatka na život a obyvateľov, ktorí tu kedysi, pred vybudovaním nádrže žili a mali tu svoje domy a rodiny. Po ľavej strane si všímame, že pribudol veľký otvorený prístrešok, s lavicami vo vnútri. Je vysoký, zastrešený a teraz poskytuje blahodarný tieň. Neváhame a využívame ho. Manžel medzitým pokračuje na bicykli ďalej dolinou, na miesta, kde stáli roztrúsené osady až ku vyššie položenej Zajačkovej lúke. Cestou stretáva domácich a aj nejaké šuchotajúce zviera – buď to bola divá svinka alebo medveď – vo vysokej tráve videl iba čierny chrbát – zviera ubziklo. Kým sa vracia, my sa posilňujeme a napokon na osvieženie pred spiatočnou cestou využívame aj vodu z vyvedeného prameňa, s kohútikom pri stienke napravo od cesty. Voda je železitá a príjemne chladivá a chutí znamenite.
Potom šliapeme opäť do pedálov. Slnko máme skôr v chrbte, čomu sme radi. Stretávame skupinky cyklistov idúcich prevažne v opačnom smere. Cestu dáme na jeden šup, so zastávkami iba na fotenie, či pitie. Na oblohe pribudli biele mráčiky a uhol slnka je pre fotenie lepší. Pohľady na vodnú hladinu sú nádherné, voda je miestami smaragdovo zelená. Snáď sa nám podarí urobiť si aj celý okruh okolo nádrže – počkáme si asi na chladnejšie počasie, v horúčavách, aké vypukli, by to bolo príliš namáhavé. Asi za 45 minút schádzame v zjazde až ku autu. Nakladáme bicykle a ideme sa domov schovať pred zväčšujúcim s teplom. V obchodíku v Novej Bystrici ešte kupujem deťom za odmenu nanuky a chipsy – zvládli to bravúrne – a sebe pivko. Len sa tak do mňa prepadlo. Keď prichádzame do Kysuckého Nového Mesta, niečo po jednej hodine, teplomer hlási vonku 33 stupňov. Tuším vypuklo leto a horúčavy sú tu. Čas pre bicykle a objavovanie zaujímavých zákutí. Na trase sme na približne 20 kilometroch nastúpali asi 500 výškových metrov. Veľmi sa nám páčilo.
Príďte si to sem obzrieť aj Vy. Pohľady na vodnú hladinu kysuckého mora za to určite stoja.