Pozývám Vás do okolia Terchovej, ktoré ponúka nádherné scenérie v každom ročnom období, a to ani nemusíte ísť nikam vysoko. Začíname priamo v srdci Terchovej a cez časť Úboč po náučnom chodníku smerujeme do sedla Poľany pod Pupovom.
Parkujeme pri Lídli. Za ním vchádzame do doliny Struháreň, prechádzame na pravú stranu cesty. Nachádzame značku náučného chodníka a aj značku žltého Cčka. Bočnou ulicou do mierneho kopčeka vychádzame hore na Úboč a nechávame za sebou domčeky Terchovej. V celej svojej kráse sa nám ukazuje veža kostola, ktorý ukrýva v svojej predsieni drevený pohyblivý betlehem. Cez údolie vidíme chodník a rozhľadňu Terchovské srdce. Viac vpravo sa týči vrchol Mravečníka, kde je ešte sneh. Od kostola sa kľukatí úzka dolina Vrátnej a v profile tvaru písmena V sa ukazuje hlavný hrebeň Malej Fatry. Tu panujú ešte pravé zimné podmienky, nad vrcholovou stanicou lanovky je súvislý sneh.
Cez lúky vychádzame ku tabuli náučného chodníka, ktorá sa venuje Krivánskej Fatre, Varínskemu podoliu, v ktorom leží Terchová a Kysuckej vrchovine, ktorá sa nachádza na sever od Terchovej, teraz po našej ľavej strane. Vychádzame na malý hrebienok. A divadlo s nádhernými výhľadmi začína – sme odmenení pohľadmi na Malý a rozoklaný Veľký Rozsutec. Neskôr schádzame o niečo nižšie ku lazu Pálenice. Najprv prechádzame cez staršiu časť, vidíme tu aj obhorené dva domy. Popri krížu vychádzame ku novšej výstavbe, ktorú tvoria zruby s krásnymi výhľadmi do terchovského chotára. Na našom výletíku nás čaká ešte laz Kýčera – ku nemu musíme najprv nabrať stratené dsc 1146výškové metre.Pred nami sa otvára už aj pohľad smerom na Oravu. V diaľke je silueta Kubínskej Hole a Minčola. Stúpanie je krátke, ja si po pravej strane nižšie všímam strechy lazu Krištofíkovci. Pred nami sa zväčšuje približujúci sa masív Pupova. Za stúpaním sa terén vyrovnáva. Prichádzame ku ďalšej náučnej tabuli – táto prezrádza čo to o folklóre a ľudovej kultúre. Po rovine prechádzame alejou ovocných stromov ku domčekom lazu Kýčera. Za nimi sa týčia Rozsutce a ku nim sa pridáva aj zasnežený Stoh. Medzi stromami stojí zamknutá drevená stodola. Mnohé z domov majú plechové strechy, medzi ktorými vedú drôty elektrického vedenia. Je to pekné miesto, panuje tu ticho, z domácich tu nie je nikto, sme tu iba my. Keďže laz tvorí naozaj iba pár domov, za chvíľu z neho na druhom konci vychádzame.
To sa týči už na dohľad Pupov a za dvoma zákrutami sa ukazuje sedlo Poľany s krížom pod stromom a smerovníkom. Miestami sú na lúkach ešte fľaky snehu, ale veru dlho už na silnom jarnom slnku nevydržia. V sedle si pod stromom sadáme na lavičku. Z druhej strany od Jánošov prichádzajú dvaja ľudia. Výhľady sú naďalej veľmi pekné, pokračuje pastva pre oči. Rozmýšľame, ako pôjdeme naspäť. Rozhodujeme sa ísť znova cez laz Kýčeru, aby sme si ho ešte aj druhýkrát obzreli. Potom sa zo značky odpájame, neschádzame do lazu Pálenica, ale traverzujeme svahy a na náučný chodník sa napájame za ním. Je popoludnie, slnko sa na oblohe posunulo a výhľady na malofatranské štíty sú čistejšie ako ráno, a tak sa často pri fotení zastavujeme.
Som rada, že sú všetci spokojní, aj deti, aj my. Sľúbená kofola v penzióne pod Oblazom sa kvôli rodinnej oslave v penzióne nekoná – majú obsadené, a tak si kupujeme pitie v Lídli. Odchádzame so slovami, že si chodník prídeme prejsť aj v neskoršiu jar, keď bude už aj tu všetko zelené a v rozpuku. Lieskové palice si deti nechávajú na svahu povyše, uvidíme, či ich tu nájdeme. Prejdená trasa je vhodná aj pre horský bicykel, ale očakáva sa, že jeho vlastník bude mať dobrú fyzickú kondíciu.
