Začiatkom júna sa vydávame do okolia Oščadnice – radi by sme si obzreli prírodu pod hrebeňom Javorského. Auto parkujeme pred Coop Jednotou, ktorá je za hlavným námestím v Oščadnici. Deťom som za odmenu za pekné šľapanie sľúbila nanuky – tak dúfam, že budú ako motivácia fungovať. Pre istotu zisťujem, dokedy je otvorené a vyrážame. Smerujeme do osady Kubušovci, najprv do nižšie položenej osady. Zaujímavé je, že z údolia nie je osadu vôbec vidieť, jej prítomnosť prezrádza iba vysielač nad lesom, domy nevidieť. Tak deťom ani neviem presne povedať, kde to vlastne ideme.
Najprv od parkoviska schádzame ku rieke Oščadnica idúc popred malebný belasý kostolík, ktorý tvorí dominantu tejto časti Oščadnice. Prechádzame ponad rieku a napájame sa na žltú značku. Na veľké potešenie tu objavujeme náučný chodník Javorské. To je ďalšie lákadlo pre deti. Super. Starší Adam si trénuje angličtinu, časť textu je tu po anglicky. Z údolia vystupujeme po asfaltovej ceste. Celý týždeň pomerne dosť pršalo, aj preto sme zvolili trasu, kde sa nemusíme báť mokrých tráv alebo blata.
Najprv od parkoviska schádzame ku rieke Oščadnica idúc popred malebný belasý kostolík, ktorý tvorí dominantu tejto časti Oščadnice. Prechádzame ponad rieku a napájame sa na žltú značku. Na veľké potešenie tu objavujeme náučný chodník Javorské. To je ďalšie lákadlo pre deti. Super. Starší Adam si trénuje angličtinu, časť textu je tu po anglicky. Z údolia vystupujeme po asfaltovej ceste. Celý týždeň pomerne dosť pršalo, aj preto sme zvolili trasu, kde sa nemusíme báť mokrých tráv alebo blata. Pozeráme na časť Oščadnice, ktorá sa volá Zágrapa. Zelené lúky sú plné žltých kvetov, všímam si aj rozkvitnuté fialovoružové vstavače – slovenské orchidey. Cestou naspäť si ich odfotím. Asfalt ide serpentínami, Adamko si cez lúky robí skratku. Zisťujeme, že aj napriek dažďu, nie je tak mokro, ako by sme očakávali. Jar bola v tejto lokalite veru suchá. Vedie tu aj cykloznačka. Si tak hovorím, že klobúk dolu pred cyklistami, ktorí to tu vystúpajú s použitím vlastných síl, myslím tým na horských bicykloch, a nie na elektrobicykloch. Ja by som bicykel asi tlačila. Na lúkach vidíme terasovité medze, vpravo hrebeň Javorského. Deti vyzerajú rovinku. To je znak, že osada je nablízku. Zakrátko prichádzame do sedielka, kde sa pohľad rozširuje. Fúka, tak sa priobliekame. Vidíme tu pasúce sa ovečky.
Fotím pár domcov, zdravím domáceho, ktorý brúsi kosu. Asfalt tu končí. Je tu zastávka náučného chodníka, Adam si trénuje angličtinu a jej preklad. Potom po nespevnenej ceste traverzujeme lúčne svahy a stúpame už miernejšie. Dolu pod nami vidíme Oščadnicu a vyššie položené časti Rovného. Tie sú tiež v úctyhodných nadmorských výškach. Prechádzame ďalšou serpentínou, nad ktorou nás víta aj lipa. Deťom sa podarí ju oblapiť, a tak odhadujeme, akú hrúbku môže kmeň asi mať. Prechádzame okolo rozostavaného domu, odtiaľto sú pekné výhľady, vidíme domčeky Nižných Kubušov pod nami. A zrazu zisťujeme, že sa ponad údolie pod nami pozeráme na najvyššiu Veľkú Raču, spoznávame odlesnené miesto, kde končí lanovka z Dedovky.
Zdá sa, že sme si zmýlili viac vľavo položenú Kykuľu s Veľkou Račou, ale už sme sa spamätali. Prichádzame k ďalším obydliam vyššie položenej osady U Kubušov. V jednom domci sú aj osadníci. Bielo čierna drevenica vyzerá malebne. Nechceme domácich vyrušovať, a tak pokračujeme po značke. Vychádzame na lúčny hrebienok. Zisťujeme, že je tu pomerne veľa javorov, tak asi preto dostala táto lokalita názov Javorské. Hrebeň sa vyrovnáva, to najstrmšie stúpanie máme už za nami. Stlpy vedú ďalej, to je známka toho, že ešte sú pred nami nejaké obydlia. A je to tak, čoskoro si po ľavej strane všímame chalúpky. Ku týmto nezachádzame, zostávame na chodníku. Lúka sa končí, vchádzame do lesa a prichádzame na križovatku ciest. Je tu ďalšia zastávka náučného chodníka. Neďaleko prichádzame na oddychové miesto pod stromami s lavičkou, dreveným stolom a poľovníckym totemom. Je tu aj železný kríž. Deti sú už hladné, a tak si tu robíme občerstvovaciu prestávku. Dohadujeme sa, či budeme pokračovať po neznačenej ceste do Zágrapy. Napokon sa rozhodujeme pre návrat po rovnakej trase, deťom sa to zdá byť kratšie.
Vrchol Javorského, ktorý je odtiaľto ešte asi 160 výškových metrov, si nechávame na inokedy, keď budú lepšie výhľady a bez oparov. A dobre sme urobili. Na spiatočnej ceste sa počasie ešte viac zlepšilo a mali sme aj viac slniečka. Dosýta sme si vychutnali aj pohľady na Husárik nad Čadcou, či na Krásno nad Kysucou, ktoré sme spoznali podľa mohutného kostola. Spoznali sme aj Vreteň nad Kysuckým Novým mestom, Steny a Ľadonhoru, ale tieto kopčeky už boli v opare. Ale to nám vôbec nevadilo, hlavne, že sme tento deň nezmokli. Pod lipou deti nachádzajú vŕby na lezenie, a tak sa tu zastavujeme. Ešte fotím margerétky a aj spomínané vstavače.
Výlet by sme si mohli predĺžiť prechádzkou aj na Kalváriu, ktorá je vzdialená pod kilometra. Ale deti chcú svoju odmenu, a vôbec sa im nečudujem. A tak smerujeme do obchodu. Začína krátka prehánka, do auta sa schovávame akurát včas. Na prechádzke sme nestretli žiadneho cyklistu, dvoch bežcov a domácich v chalúpkach, jedného pána na štvorkolke a aj traktoristu s traktorom. Niekoľko áut vychádzalo ku osadám. Keby sme sem išli v nedeľu, bolo by to možno iné. Určite sa sem ešte vrátime, možno po neznačkovanom chodníku od Zágrapy. Prídite si to sem pod Veľkú Raču obzrieť aj Vy. Možno práve tento rok budú mnohí z nás dovolenkovať skôr na Slovensku ako v zahraničí. Oščadnica a jej okolie majú čo ponúknuť.