O malebných Brýzgalkách, horskej osade, kde nájdete pôvodné kysucké cholvarky, ktoré sa používali v minulosti na dočasné bývanie, som písala v článku . Túto jedinečnú osadu sme navštívili pešo okolo Hričovského vrchu z Novej Bystrice cez sedlo pod Brýzgalkou. Aj z relácie Cyklopotulky sme sa dozvedeli o možnosti využiť cyklotrasu pre prístup do tohto sedla. V júlové skoré ráno sa vydávame práve sem. Trasa sľubuje stúpanie, tak snáď to dáme.
Cyklistikujeme na horskom bicykli – nie na elektrickom. Autom prichádzame do Novej Bystrice, ku parčíku oproti obecnému úradu. Ak by ste mali elektrobicykel, tak aj tu máte možnosť dobiť svoj bicykel. Sadáme na biky, pod priehradný múr neodbočujeme, ideme hore údolím popri Vychylovskému potoku. Prichádzame do časti Pavelkovia. Prejdená časť bola asfaltová a poslúžila dobre na rozbicyklovanie sa. Na ceste boli semafory – cesta sa momentálne opravuje a na niektorých úsekoch je prejazdný iba jeden pruh. Aby sme nemuseli čakať na zelenú, vychádzame na chodník. Po pravej strane pod cestou si všímame Vychylovské prahy – náučná tabuľa stojí pri požiarnej zbrojnici. U Pavelkov je cyklosmerovník, sme v nadmorskej výške 580 metrov nad morom. Odbáčame doľava a začíname viac stúpať. Stále je to asfalt. V osade sa nájdu aj pôvodné domčeky, či hospodárskej budovy – mnohé majú plechové strechy. V stúpaní popri lúkach a stĺpoch elektrického vedenia mierime ku ďalšej osade Šadibolovci. Pred prvými domami je cyklosmerovník – sprava prichádza cyklotrasa od gazdovstva na Konci sveta. My ideme po zelenej cyklotrase 5451. Pri domoch na cestu vybiehajú neuviazané strážne psy, a tak sa nezastavujeme. Vpravo si všímame moderný ubytovací komplex s drevenicami a aj bazénom. Zariadenie má aj parkovisko – tak toto ma naozaj prekvapilo – nevideli sme žiadnu tabuľu ani pútač. Ktovie, či je to na prenajímanie. Za osadou je po ľavej strane horáreň, cez cestu je zdvihnutá a otvorená rampa a upozornenie pre autá, že vstup majú autá len Lesov SR a vozidlá s oprávnením.
My sme na biku, takže pre nás je to vstup voľný. Je neuveriteľné, aká je tu kvalitná cesta. Predpokladám, že slúži aj pre účely ťažby dreva. Je super, že stromy popri ceste robia chládok, a tak to najväčšie stúpanie, ktoré má aj 14%, ideme v tieni. Keďže netuším, čo ma čaká, idem skôr pomalšie, aby som neprepískla tempo. Keď pľúca nestíhajú s dychom, tak sa zastavím, vydýcham a potom dávam znova nohy na pedále. Nasleduje strmšia ostrá zákruta doľava. Míňa nás traktor, ktorý za zákrutou odbočuje doprava. Za zákrutou ešte na kratšom úseku strmšie stúpame. Potom prichádzame pod hrebeň a cesta sa príjemne vlní – naberáme juhozápadný smer. Sú tu vysoké trávy a po ľavej strane sa otvárajú široké pohľady ku Oravskej Magure a kopčekom nad Vychylovkou, ale aj Paráču, či dokonca Šípskej Fatre. Vzadu dominuje Malá Fatra a pred ňou Kysucká vrchovina – hrebeň Vojenného. Vpravo trčí Ľadonhora. Na našu radosť vidieť aj hladinu vodnej nádrže Nová Bystrica. Tak výhľady sú úžasné, to strmšie stúpanie sa veru oplatí zdolať. Vidíme aj hrebienok, ktorým sme pešo stúpali z Novej Bystrice a vidíme aj svetlý bystrický kostol. Poletuje tu veľa motýľov. Za zákrutou sa asfalt zvažuje mierne dolu, to sa ukazuje pred nami sedlo pod Brýzgalkou a na pláni hore vpravo vidíme aj krajné chalúpky Brýzgaliek – jedna z nich má výraznú červenú strechu, a tak je proste neprehliadnuteľná. Schádzame dolu, aby sme vzápätí do sedla ešte na posledných metroch stúpali. Je to už mimo asfaltu, po kamienkoch.
V sedle sú autá chalupárov. Nás trochu tlačí čas, a tak je naším najvyšším bodom sedlo vo výške 900 metrov nad morom. Dá sa pokračovať ďalej do doliny Veľkého Potoka, my sa však vraciame naspäť na najkrajšiu výhľadovú časť. Ak by sme sem išli s deťmi, chceme zistiť, či by nebol pre nich zjazd príliš strmý. Stretávame dve partie cyklistov. Počasie je vynikajúce, na oblohe sa začali tvoriť biele mráčiky, na leto je viditeľnosť celkom dobrá, viac fúka, a tak nie je teplo. Tak sa v najkrajších častiach cyklotrasy opäť zastavujeme a kocháme. Zjazd dolu naspäť je rýchly a ani sa nenazdáme sme dolu pri chalúpkach. Zastavujeme sa pri Vychylovských prahoch a pri náučnej tabuli. Dolu do Novej Bystrice využívame opäť chodník. Je sobota pred obedom a celkom vysoká premávka – na Oravu, či do neďalekého skanzenu. Prázdniny sú veru v plnom prúde.
Pre trasu, ako sme ju volili my, stačí aj cestný alebo trekový bicykel. Ak by ste pokračovali vyššie až na samotné Brýzgalky alebo potom zo sedla do Veľkého Potoka, odporúčam mať skôr horský bicykel alebo elektrobicykel (nie cestný bicykel). Ja som veľmi ocenila chládok a kvalitný asfalt, ktorý mi umožnil s menšou námahou pomerne rýchlo vystúpiť do vyšších nadmorských výšok. Pre porovnanie – ak sa vydáte po cyklotrase 2434 okolo vodnej nádrže Nová Bystrica – tam sa s takýmto kvalitným asfaltom nestretnete. Zjazd bol ako odmena veľmi príjemný, osviežujúci a cesta po osady bola prakticky prázdna. Proste super. Určite sa sem ešte vrátime.