Pekné októbrové počasie nás vylákalo na návštevu osád z južnej strany Jakubovského vrchu. Turistické značky nimi priamo neprechádzajú, a tak sčasti využívame neznačené chodníčky, ktoré vedú medzi osadami.
Autom sa vezieme do Rudiny a odbočujeme do doliny ku Rudinskej, malej obci pod Javorníkmi. Auto parkujeme na konci asfaltovej cesty, kde sa otáča autobus. Pri ceste stojí malý kríž. Odtiaľto pokračujeme hore dolinou. Je vidieť, že jeseň už farbí stromy. Dolinou tečie Rudinský potok. Je tu veľa chát a chalúp, ku ktorým zachádzajú chalupári. Po asi 20 minútach prichádzame ku lavičke cez potok na ľavej strane chodníka. Na čistinke za ňou stojí kríž. Vraciame sa na chodník a odbočujeme doprava po neznačenom chodníku – smerujeme na hrebeň a ak sme na správnej ceste, mali by sme sa dostať ku osade Grešákovci. Kúsok nad dolinou míňame niekoľko chalúp. Pána domáceho sa pre istotu pýtame, či po tejto ceste vyjdeme na hrebeň pod modrú turistickú značku. Dostávame kladnú odpoveď, tak sme radi, že sme mali dobrý odhad.
Prechádzame časťou na Grúni, celkovo na krátkom úseku vychádzame asi 250 výškových metrov, strieda sa listnatý a ihličnatý les. Cestička je celkom strmá, bez serpentín. Ku koncu prichádzame na lúku, ktorú už poznáme z predchádzajúcich potuliek pred dvoma rokmi. Vľavo na lúke pod lesom stoja dve pôvodné a pôvabné chalupy osady Grešákovci. Vedľa nich je rozostavaná nová chalupa, uvidíme, ako to tu bude vyzerať pri našej ďalšej návšteve. V tráve je veľa ružových jesienok. Je ešte rosa, na miestach, kde sa nedostalo slnko, sú ešte zvyšky rannej námrazy, toto ráno bolo naozaj studené. Pri malej lavičke na mieste, kde stála kedysi chalupa, sa zastavujeme. Je stále pomerne chladno a teplý čaj z termosky sa veru hodí. Chvíľu tu sedíme, ale veru sa musíme hýbať, aby nám nebolo zima. Prichádzame ku krížu a v smere doľava po širšej ceste pokračujeme do osady U Hutyrov.
Prichádzame ku nej krajom peknej lúky, nad ktorou sú vo svahu oproti roztrúsené chalupy. Osada u Hutyrov bola známa aj školou, kde v minulosti chodili do školy deti z kopaničiarskych osád. Pôvodnú drevenú školu nahradila v roku 1960 murovaná škola. Deti vyšších ročníkom museli do školy schádzať do dedín vzdialených niekoľko kilometrov. Muselo to byť náročné. Na lúke sa pasú kravy. Ako neskôr doma zisťujem, je to škótsky druh. Zvieratá majú hnedú hustú srsť a rohy a skôr sa podobajú na bizóna ako na kravy. Vraj ich netreba ustajňovať a môžu byť stále vonku, zima ani sneh im nevadia. Sú chované na mäso. Prichádzame celkom blízko ku ohradníkom, kde je elektrický prúd. Kravy vyzerajú pokojne, ale radšej si nechávame bezpečný odstup. Vidíme tu pásť sa aj koníky a kozy. Chalúpky sú udržiavané a je tu rušno. Odparkované autá prezrádzajú, že tu sú chalupári. Fotím si aj bývalú bielu budovu školy. Na konci chodníka pri pasienkoch v osade Čulákovci rastie nový zrub. Vychádzame ku kaplnke nad osadou. Je nenápadná, zospodu ju ani nie je vidieť. Sadáme si na lavičku pred ňou a obzeráme si v spätnom pohľade miesta, ktorými sme prišli.
Veľmi pekná lokalita, ktorá má svoj kľud a pokoj. Aj hore pri kaplnke sú za cestou ohradníky, tie nám bránia sa dostať na lepšie výhľadové miesta. Nakrátko zazrieme hrebeň Malej Fatry aj so špicatým Malým Kriváňom. Potom nám už na červenej značke, ktorá prichádza od Jakubovského vrchu, bráni vo výhľade ihličnatý les. Objavujú sa úseky, kde sa nedostane slnko a obchádzame kaluže. Až ku sedlu pod Grapou nezachádzame, ale odbočujeme doľava skôr. Schádzame dolu po neznačenom chodníku do nižšie položenej osady Rapáňovci. Túto osadu tvorí naozaj iba zopár chalúp. Tá prvá má krásnu červenú strechu. Ďalej vidíme pri drevenom plote malú spomienka na miestneho rodáka. Poniže stojí v záhradke pani. Vedľa záhradky sú drevené stodoly pokryté plechovou strechou. Pani sa s nami dáva do reči. Dávame sa do rozhovoru a napokon tu trávime celkom dlhú chvíľu. Pani nám vraví, že sa v chalúpke, ktorú si s jej dovolením fotím, narodila a že tu býva veľkú časť roka, má to tu rada a je tu spätá s okolím a prírodou. Sťažuje sa na motorkárov a štvorkolkárov, ktorí prechádzajú s hlukom po ceste rovno cez osadu. Úplne jej rozumiem. Pýtame sa na medvede. Vraj nemajú s nimi skúsenosť a ku chalupe nezachádzajú.
Zaujímavosťou je, že stredom osady prechádza hranica medzi katastrom Nesluše a Rudinskej. Pomedzi nohy nám behajú malé mačiatka. Fotím si stodoly. Potom sa s pani lúčime so slovami, že sa snáď ešte niekedy stretneme, a schádzame po chodníku, ktorý vedie dolu poza stodoly. Na najstrmšom úseku sú serpentíny, chodník má aj odvodňovací kanál. Je tu upozornenie na súkromný pozemok, ale podľa slov pani domácej, to mnohí ľudia nerešpektujú. Až doma ma napadá, že sme sa jej neopýtali, odkiaľ čerpajú vodu. Po chvíli, ako sme zišli strmší úsek, vychádza zdola gazík. Sa vždy čudujem, akými cestami necestami vedia tieto vozidlá prejsť. Kým prídeme ku zaparkovanému autu, je to asi 30 minút stredne rýchlej chôdze. Cestou si ešte z chodníka fotím chalúpky, okolo ktorých sme vychádzali hore. V záhradách ešte visia červené jabĺčka na stromoch. Nuž, jeseň je tu.
Tak nech nám ešte praje počasie na turistiku a spoznávanie pekných zákutí – napríklad aj v Javorníkoch. Ak nechcete na svojich potulkách zablúdiť, nezabudnite si do batohu pribaliť mapu TM 109 Javorníky – Čadca.