Zlieň patrí do Kysuckej vrchoviny – prechádza ním aj hrebeňová červená turistická značka. Počas teplých júlových dní sa rozhodujeme prejsť práve okolím tohto kopčeka. V pláne máme pešo vyjsť z Vadičovskej doliny na hrebeň Kysuckej vrchoviny, vyjsť na Zlieň a prehupnúť sa na druhú stranu na krásne lúky s výhľadmi na Malú Fatru, kde stojí aj drevená zvonička. O nej som písala napríklad v článku o Trojchotári.
Naším východiskovým miestom je osada Galierovci, ktorá patrí ku Vadičovu. Nechávame za sebou celkom pekné chalúpky postavené na štýl drevených zrubov. Na začiatku nás sprevádza Dlhý potok. Najprv ideme okrajom lúky, potom lesíkom, popri chodníku sú rovné liesky. Stretávame pani na bicykli idúcu opačným smerom. Využívame to a pýtame sa na cestu ku Zlieňu. Odpovedá nám, že ďaleko na bicykli nedošla, a tak nám neporadí. Vraj je chodník príliš mokrý. Nuž, má pravdu, že silné dažde posledných dní povrch chodníka dosť rozrušili. Pani má na nohách obuté obyčajné otvorené sandále, žiadne pevné a uzavreté topánky ako my, a tak sa vôbec nečudujem, že bicykel tlačí aj dolu dolinou. Rozlúčime sa s ňou. Lúky strieda pekná brezová alej, a potom nasledujú opäť lúčky.
Stúpanie je také akurát, nie je príliš strmé. Sme radi každému chládku pod ihličnatými stromami, ktoré sú solitérne roztrúsené po lúkach. Pred nami vidíme zalesnený hrebeň, na ktorý máme vystúpiť. Lesný chodník je dobre viditeľný, ale je možné, že časom, pokiaľ sa nebude čistiť, zarastie. Objavuje sa listnatý les. Zbadáme dolu v tráve jahody, a tak sa občerstvujeme. V spätnom pohľade sa ukazuje dominantný Straník a Vadičovská dolina. Sme už takmer na najvyšších častiach hrebeňa. Vchádzame opäť do lesíka a prichádzame na rázcestie. Dávame sa chodníčkom doprava a volíme správne, pretože po pár metroch sa ukazuje na našu radosť na strome červená turistická značka. Za chvíľu si všímame vpravo za nami turistický smerovník Zlieňa
Prichádzame ku smerovníku. Sme vo výške metrov 740 metrov nad morom. Červená značka sem prichádza od sedla pod Zlieňom, predtým ide popod Maguru, cez sedlo Jalovec, popod Požehu a cez sedlo Žiarce. Stretávame tu asi 10 člennú skupinku, rodinky s deťmi. Nakrátko sa dávame s nimi do reči, prišli sem od Horného Vadičova po modrej značke cez sedlo nad Melišovcami, kde sa napojili na červenú značku. Od Zlieňa pokračujeme po zelenej značke, ktorá nás privádza na kraj lesa. Sú tu spomínané rozľahlé lúky Kysuckej vrchoviny s krásnym výhľadom na Malú Fatru. Nechýba ani drevená zvonička na malom briežku. Za ňou na obzore sa ukazuje Kubínska hoľa. Vľavo popri chodníku je v chládku postavená malá drevená lavička. Je na skvelom mieste, stačí si na ňu sadnúť a celý malofatranský hrebeň je pred nami.
. Evka sa posilňuje, ja vchádzam na lúky a idem trochu nižšie. Počujem tu totiž zvuk zvoncov, ktoré dúfam, že patria ovciam. A nemýlim sa. O kúsok poniže sa pasie celé ovčie stádo, vidím pri nich aj pastiera. Pozorujem ovce z diaľky, nechcem ich vyrušovať. Je to nádherná kulisa, zraková aj zvuková. Lúky sú tu plné tmavoružových klinčekov, bielych margarétok, parádička. Zhora prichádzajú cyklisti, ktorí len rýchlo prefrčia zelenou značkou okolo a pokračujú cez lúky popred zvoničku ku Trojchotáru.
Vraciam sa ku lavičke a ešte hodnú chvíľu sa tu kocháme výhľadmi, prichádzajú ďalší cyklisti. Ani tí sa nezastavujú. Potom sa vydávame na spiatočnú cestu. Najprv sa vraciame na Zlieň, takže chvíľu stúpame. Ďalej od Zlieňa pokračujeme po červenej značke do spomínaného sedla pod Zlieňom, napravo sa na jednom mieste ukazujú zaujímavé pohľady na Ľadonhoru a Vreteň v tvare pyramíd. Menej pekný je krátky úsek, kde sú aj suché stromy po pravej strane. Sme v sedle, kde odbočuje doľava žltá značka ku lazu Chabadovci v údolí. Ešte posledné kuk na malofatranské velikány a pokračujeme po lesnej neznačenej ceste. Les je tu riadne divoký, v blate si všímame stopy srniek, ktoré nás dnes sprevádzajú prakticky na celej dnešnej trase. Tak si vravím, že hlavne, že stopy nie sú medvedie. Výhodou chodníka je, že je pomerne široký. Po asi necelom pol kilometri na krátkom úseku schádzame prudšie dolu. Na lúkach poniže si všímam pasúce sa stádo kráv. Môj odhad je správny, schádzame práve po ceste, ktorou pravidelne prechádza dobytok cestou na pastviny, je tu aj ohradník.
Cesta je rozbitá od zvieracích kopýt. Je tu celkom slušné blato, a tak najmä v tejto časti chodníka sa naplno hodí vyššia turistická obuv, ktorá nám chráni členky a nevadí nám ani vyššie blatko. Opatrne schádzame dolu, našťastie nikto nepadá na zadnú časť tela. Vychádzame z lesíka na širšiu spevnenú cestu, povedľa nej tečie potok, a tak si tu umývame topánky od najväčšieho blata. Zostup dolu do Galierov odtiaľto trvá iba chvíľu, objavujú sa prvé domy. Jeden z nich ma zaujímavú vrchnú oranžovú škridlovú strechu, ešte som takú veru nevidela. Nuž, dom s takouto strechou je proste neprehliadnuteľný. Prichádzame akurát ku miestu, kde máme zaparkované auto. Ešte pokukujeme po špicatej Ľadonhore. Prezúvame si topánky za sandále a sadáme do auta.
Dnešný výlet bol dobrodružný, sčasti aj mimo turistických značiek. Výstupová trasa, ktorou sme išli, je vhodná pre peších, ale nie pre bicykel. O tej zostupovej by sa dalo uvažovať, až na ten blatistý záver. Každopádne, ku pekným lúkam pod Zlieňom sa od osady Galierov dostanete pomerne rýchlo miernym stúpaním. Od Zlieňa je to na lúky už len pár minút. Trasa mala aj tú výhodu, že zväčša išla v tieni alebo pod roztrúsenými stromami. Les poskytoval príjemný osviežujúci chládok. Dlhším variantom trasy môže byť pokračovanie popod Maguru do sedla Jalovec a návrat do Galierov po lúkach.