Májová prebúdzajúca sa príroda nás láka do prírody do končín, kde sme ešte neboli. Tentokrát by sme si chceli pozrieť okolie najľudnatejšej obce na hornej Orave, ktorým je Zákamenné – jeho kalváriu a rozhľadňu. Koncom roka 2021 žilo v Zákamennom 5600 obyvateľov, a je zaujímavé, že toto číslo sa posledné roky zvyšuje.
Prichádzame autom od Vychylovky cez Oravskú Lesnú. Parkujeme pod kruhovým objazdom pred obecným úradom. V malom parčíku opodiaľ stojí socha rodáka z tejto obce – biskupa Jána Vojtaššáka. Jeho hrob je na miestnom cintoríne.
Naším sprievodcom je mapa TM 102 Orava – Beskid Zywiecki. Nachádzame zelenú turistickú značku, ktorá nás vyvádza do briežku okolo materskej škôlky, základnej školy, pamätnej izby Jána Vojtaššáka a pamätníka padlých hrdinov ku hlavnej dominante obce – rímsko-katolíckemu kostolu nanebovzatia Panny Márie. Tento farský murovaný kostol s dvoma vežami nahradil v roku 1896 pôvodný drevený kostol, ktorý vyhorel. Od kostola prechádzame popred cintorín, stáčame sa na západ a po ulici Jána Vojtaššáka pokračujeme ku miestnej kalvárii. Tá je zasadená v miernom briežku. Jej história začala v roku 1862. Tvorí ju 14 zastavení, ktoré stoja cik cakovito vo svahu. Jednotlivé kaplnky sú pekne zrekonštruované, s bielymi stenami, ktoré pekne kontrastujú s okolím. Strechy kaplniek sú pokryté šindľom. Príjemnú atmosféru dotvárajú ihličnaté aj listnaté stromy. Pred zastaveniami sú niekde malé drevené lavičky na posedenie.
Zaujme nás aj majestátna lipa s hrubým kmeňom, táto už isto čo to pamätá. V hornej časti kalvárie sú kaplnky, kde boli objavené a zrekonštruované pôvodné maľby. Stojí tu veľký kríž a drevená socha. V týchto miestach sa v auguste koná svätá omša. Pri ceste opodiaľ stojí turistický smerovník – sme v nadmorskej výške 790 metrov nad morom. Vychádzame na lúku a ukazuje sa pred nami po prvýkrát drevená rozhľadňa. Svojou architektúrou nám veľmi pripomína rozhľadňu, ktorá je postavená na vrchu Tábor nad Kysuckým Novým Mestom. Trasa ku rozhľadni je lúčna, v miernom stúpaní vychádzame na hrebienok a čoraz viac sa ukazujú výhľady. Nad časťou Poriečie je vľavo dominantná, takmer 950 metrov vysoká Kýčera. V smere na juh vidíme podobne vysoký Kamenný vrch s vysielačom. Po pravej strane sa pozeráme na časť Mrzáčka. Ráz krajiny, kde nechýbajú nad usadlosťami malé políčka, je veľmi pútavý a typický práve pre tento región. V diaľke si všímame aj Kohútik s vysielačom, ktorý patrí ku Oravskej Lesnej a obdivujeme aj masív Paráča.
Posledný úsek ku rozhľadni je takmer po rovine, dal by sa tu veselo hrať aj futbal. Prichádzame ku rozhľadni, ktorá je na lúke osamotená a vychádzame na jej najvyššie miesto. Schodisko je pomerne úzke, iba pre jedného, a tak neuberá veľa miesta z vyhliadkových plošín. Zhora sa otvára ešte krajší výhľad. Najviac sa nám páčia kopce späté s Oravou – vľavo rozložité Pilsko a vpravo Babia hora a nižšia Malá Babia hora – magické to kopce. Pri dobrej viditeľnosti by sme mohli pozorovať aj vrcholy Roháčov, ale dnes nemáme šťastie. Myslím, že lokalita pre rozhľadňu bola veľmi dobre vybraná tak, aby poskytovala čo najlepšie výhľady. Obzeráme si cestičku smerujúcu ďalej na sever. Zelená značka zachádza až na poľsko-slovenské hraničné Kaňovky. Odtiaľto vedie modrá turistická značka, ktorá obchádza najvyšší vrch katastra Zákamenného, ktorým je 1155 metrov vysoký Úšust – už zalesnený.
Schádzame dolu z rozhľadne a obzeráme si väčší krytý prístrešok s mohutným dreveným stolom a širokými drevenými lavicami, kde nechýba text v goralskom nárečí, ktoré je v tomto regióne rozšírené. V rohu stojí menší gril a na podlahe je niekoľko suchých polienok dreva. Na jednej zo širokých lavíc sa dá hojdať, a tak si sadáme na túto super hojdačku. Sme tu najprv sami, neskôr od severu od Poľska prichádzajú po zelenej značke dvaja poľskí turisti. Odkladajú veľké batohy a sadajú si pod prístrešok rozhľadne. Prehodíme pár slov. Po oddychu sa rozhodujeme pre odbočenie zo zelenej značky, vracať sa budeme cez časť Babinec. Najprv ideme smerom na východ po lúčkach, kde sú sem tam malé žlté kašky. Pri lesíku si všímame tabuľu iného náučného chodníka – zdá sa, že ide lesom. My chceme zostať na lúkach. Prichádzame na Babinec, kde nás už z diaľky vítajú odvážne brechajúce neuviazané psy. Tak domy radšej obchádzame a schádzame po ceste. Zhora steká do dolinky potôčik, sú tu vŕby a vo vlhkejšom prostredí nechýba rozkvitnuté žlté záružlie. Vychádzame na chodník, po ktorom sme prichádzali ku kalvárii. Nabudúce sem prídeme možno aj s bicyklami – v miestnych novinách Zákamenčan som sa dočítala, že dedina má vybudovaný pumptrack.
Na hornej Orave v okolí Zákamenného je veľmi príjemná nenáročná turistika, vhodná aj pre horský bicykel, či v zime na bežkovanie. Pasienky a lúky sú dobrými výhľadovými miestami a najmenších turistov poteší rozhľadňa, či prístrešok s hojdačkou. Turistov sme tu stretli málo, a tak túto lokalitu ocenia tí, ktorí uprednostňujú tichšie miesta. Pre milovníkov rozhľadní doplním, že ďalšia rozhľadňa krášli okolie Krušetnice a svojou rozhľadňou sa pýši aj Novoť.