Už minulý rok sme chceli vyskúšať novú cyklotrasu financovanú z Eurofondov vedúcu z Trenčína smerom na Vlársky priesmyk. Táto cyklotrasa bola sprístupnená milovníkom cyklistika počas pandémie na Deň detí dňa 1.6.2020. Darí sa nám sem ísť začiatkom tohtoročného augusta. Je to trasa, ktorá je vhodná aj pre rodiny s deťmi, pre všetky vekové kategórie, tak aj z tohto dôvodu píšem tieto riadky. Školské prázdniny a dlhšie teplé dni ešte budú chvíľu trvať, tak neváhajte a objavte ju aj Vy.
Autom sme sa doviezli ku plavárni v Trenčíne, nejakým zázrakom sem triafame z diaľnice na prvýkrát. Bez problémov parkujeme – cyklotrasu máme rovno za nami. Netrvá dlho a sadáme na bicykle a naše cyklistické dobrodružstvo začína. Najprv prechádzame ponad Váh cez Starý železničný most, potom zabočíme doprava a sme na Vážskej cyklomagistrále. Prechádzame okolo Váhu a máme pekný pohľad na dominantný Trenčiansky hrad. Určite by sa tu dali nájsť aj pekné zákutia pri vode, je tu aj ihrisko a bohatá je aj infraštruktúra pri cyklotrase – prístrešky, stojany na bicykle, lavičky na sedenie, cyklobufety. Ani sa nenazdáme a naberáme severný smer a asi po 5 kilometroch prichádzame ku kláštoru Veľká Skalka pri Trenčíne. Je to magické miesto s pohľadom na kláštor, ktorý sa týči na skale oproti. Ani tu nechýba prístrešok pre peších, či cyklistov. Dávame si tu na chvíľu oddych.
Na lúke sú pekné solitérne majestátne stromy. Nasadáme znova na bicykle a po rovnom mostíku bez schádzania z bicykla prechádzame ponad Súčanku. Na dohľad je diaľnica D1, až sa zdá, že pôjdeme popod ňu, ale napokon ideme doprava severovýchodným smerom. Obchádzame ďalší cyklobufet a po pár desiatkach metroch predsa len podchádzame diaľnicu D1. Stále ideme popri Váhu, po ľavej strane máme čoskoro Kľúčové. Už sme mimo Trenčína, množstvo cyklistov je menšie ako tesne za mestom. Obzeráme si aj menšie pahorky, vpredu sa ukazujú špicaté Vršatecké bradlá. Krajina je tu príjemne zvlnená, naša trasa nám svojím charakterom vyhovuje, je nenáročná. Okrem cyklistov, kde nechýbajú ani rodiny s deťmi, stretávame aj korčuliarov. Prichádzame ku Nemšovej, kde prechádzame mostíkom na druhú stranu rieky Vlára – táto nás bude sprevádzať až ku Vlárskemu priesmyku.
Pokračujeme po modrej cyklotrase popri nej. Trasa je veľmi dobre značená, cyklosmerovníky Vám pomôžu sa zorientovať, nechýbajú mapy s presnou polohou a popísanou trasou a zaujímavosťami na trase, či jednotlivé tabule pri miestnych zaujímavostiach. Na kritickejších miestach so zákrutami, je priamo na cyklochodníku text SPOMAĽ, čo automaticky navádza na zbystrenie pozornosti. V Nemšovej prechádzame okolo modernej zástavby s rodinnými domami, dokonca je hneď pri cyklotrase aj letné kúpalisko, či ihrisko pre najmenších. To ma príjemne prekvapilo a vravím si, že nabudúce musíme zobrať plavky. Míňame tabuľu popisujúcu históriu 2. svetovej vojny v lokalite Nemšová, potom prechádzame lúčkou a vchádzame do Horného Srnia. Odtiaľto začína trasa veľmi mierne stúpať. Prechádzame obcou, v smere hore dolinou ideme cez Družstevnú ulicu, v smere dolu sa ide cez Prúdovú ulicu. Vlára má pomerne široké koryto, ale v suchu, ktoré bohužiaľ momentálne panuje, je tu veľmi nízka voda, vidieť na dne kamene. My sa držíme na ľavom brehu, z diaľky si obzeráme vápenku na druhom brehu. Opúšťame Srnie a v stúpaní pokračujeme ďalej, po ľavej strane sa strieda les. Je tu o niečo chladnejšie, čo sa nám hodí, lebo bude teplo. Údolie, ktorým pokračujeme, je veľmi pekné, zelené svahy sú súvisle pokryté lesom. Zbadáme aj upútavku na cyklozrub – tak sa dohadujeme, že sa tu zastavíme na spiatočnej ceste. Spolu s nami vedie údolím aj železnička. Prechádzame cez ďalší most a zakrátko sme vo Vlárskom priesmyku – je tu pamätník železnice. Na posledných pár metroch asfalt už nie je, prichádzame ku miestnej železničnej staničke. Sme v našom cieli, odtiaľto to bude už iba dolu kopcom.
Na krátkom úseku sa vraciame po hlavnej ceste pre autá č. 57, ale potom sa napájame späť na cyklotrasu. Odbočujeme ku cyklozrubu – je to do mierneho kopčeka. Zastavujeme pri lyžiarskom svahu, je tu bufet, veľký drevený zrub na posedenie a pár návštevníkov, väčšina sem prišla podobne ako my na bicykloch. My ideme na horských, ale mnoho cyklistov, ktorých sme stretli, malo elektrické bicykle, je tu aj nabíjací stojan. V bufete si dávame nápoje, ponuku v podobe langošov, či topiniek tento deň uprostred týždňa zatiaľ nemajú – pani je tu sama a čaká tovar. Tak vyberáme vlastné zásoby. Cítime sa tu veľmi príjemne. Potom nasadáme opäť na bicykle, je to príjemný zjazd, deti už vedia, čo ich čaká a koľko to majú do cieľa. Poniže nás upúta miesto, kde bola píla, valcha a mlyn Rajkovec, či revitalizovaný minerálny prameň o niečo ďalej. Cesta naspäť ubieha rýchlejšie, už sa tak často nezastavujeme. Za kláštorom Skalka si robíme prestávku pri lezeckej skale. Slnko začína byť už celkom ostré, teplota stúpa ku 30 stupňom. Všímame si aj Považský Inovec.
V takomto počasí je cyklistika ideálnym športom a trasa, ktorú sme si vybrali, bola pre nás všetkých tak akurát. Tentokrát sme nabicyklovali 43 km so stúpaním necelých 100 metrov. Na trase, ktorú sme prešli, sa dá stráviť aj celý deň, záleží len na vás, kde všade sa cestou zastavíte. Je to krásna, bezpečná cyklotrasa vhodná aj pre najmenších. Ak máte viac času, môžete to potiahnuť za hranicami až na hrad Brumov. Už teraz sa teším, keď sem prídeme opätovne. Ešte malé upozornenie – niektoré cyklobufety na trase boli v čase, keď sme prechádzali okolo v neskoré ráno, resp. skoré poobedie ešte zatvorené.