Posledný deň predchádzajúceho roka sa rozhodujeme zavítať do Svätého Jura. Toto bývalé kráľovské mestečko sa nachádza iba kúsok od Bratislavy na rozhraní Malých Karpát a Podunajskej roviny. Má bohatú vinohradnícku minulosť. Nás sem vylákalo pekné slnečné počasie. Chceme si prejsť časť náučného chodníka, ktorý vedie sčasti mestečkom, ale aj cez blízky hrad Biely Kameň a priľahlé vinice. Pri plánovaní trasy nám pomohla mapa TM 127 Malé Karpaty – Bratislava.
V Jure odbočujeme doľava a vychádzame ku kláštoru piaristov. Tu pri piaristickom kostole sv. Trojice v bočnej uličke nachádzame voľné miesto na parkovanie. Vraciame sa na hlavnú Prostrednú ulicu. Pod morovým stĺpom pri stromčeku je drevený betlehem a zelený vianočný veniec. Pokračujeme pešo smerom dohora okolo evanjelického kostola, ktorý vznikol prestavbou meštiackeho domu, nad strechou je zvonica. Po ľavej strane míňame renesančný Pálffyovský kaštieľ zo začiatku 17. storočia, oproti je informačné centrum. Ulicu tvoria pôvodné domčeky s typickými veľkými bránami – je to veľmi pôsobivé. Nechýba zaujímavý renesančný vinohradnícky dom. Upozorňuje na neho veľký drevený sud a preš. Schodmi vychádzame ku majestátnemu kostolu sv. Juraja. Tento gotický kostol s bielymi stenami pochádza z 13. storočia, a tak právom patrí ku najstarším historickým pamiatkam Svätého Jura. Od jeho okolia ho oddeľuje múr. Zaujímavé je, že nemá vežu. Drevená zvonica stojí neďaleko neho. Táto pochádza zo 17. storočia. V jej vnútri sa nachádza, okrem iných, aj zvon z roku 1400. V roku 1963 bol tento kostol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Kúsok nad ním sa napájame na žltú turistickú značku a odbočujeme po nej doľava mimo mestečka. Sme v časti Neštich, ktorá bola pripojená ku Svätému Juru.
Údolím vychádzame ku hradu Biely Kameň – sú tu už len ruiny. Odpájame sa z chodníka a vychádzame na terasy hradu. Na jednej strane sú dobre viditeľné staré múry s lešením a aj skalné okno. Hrad sa prvý raz spomína v roku 1271 v spojitosti s nájazdmi českého kráľa Přemysla Otakara II. do vtedajšieho uhorského pohraničia. Hrad vzhľadom na jeho polohu tvoril súčasť ochrannej sústavy hradov na západnej hranici Uhorska. Predpokladá sa, že zanikol po vyplienení mestečka Turkami v roku 1663. Podobne ako kostol je aj hrad od roku 1963 národnou kultúrnou pamiatkou. V jeho areáli stretávame viacero peších turistov a mladých rodín s deťmi, ktoré tiež vylákalo krásne slnečné počasie. Je veľmi teplo – nezvyčajných 10 stupňov. Od hradu pokračujeme po žltej značke ďalej. Doprava smerovník označuje cestičku, ktorá vedie ku hradisku, ale sem nezachádzame. Na krátkom úseku mierne stúpame lesom – je to dubovo-hrabový les, a potom sa zo žltej značky, ktorá pokračuje až na Biely Kríž na bratislavskou Račou, definitívne odpájame a ideme po trase iba náučného chodníka. Mierne začíname klesať, všímame si zvyšky kamenných valov – toto nahromadené kamenie súvisí s dlhodobým vynášaním kamenia z okolitých viníc. Vychádzame na vinice, za ktorými vidieť Podunajskú rovinu. Zakrátko objavujeme krátku odbočku ku rozhľadni, a tak sa ku nej vydávame. Je to iba pár desiatok metrov – výškou je to nízka rozhľadňa, ale to vôbec nevadí. Pekne zapadá do svahu viníc a je z nej pekný výhľad na Svätý Jur a jeho širšie okolie.
Pri rozhľadni je aj vinohradnícky skanzen – teraz je zatvorený. Vraciame sa ku náučnému chodníku, pričom si všímame ďalšie kamenné stienky vo viniciach. Na viacerých miestach obdivujeme ešte strechy domov a dominanty mestečka. Vchádzame do neho bočnou Mariánskou ulicou, vychádzame pod kostolom sv. Juraja. Schádzame dolu, v bočnej Družstevnej ulici objavujeme vinotéku v tvare suda, ale bohužiaľ, je všetko zatvorené, a tak sa nám nedarí v tento deň priamo v niektorej z vinoték kúpiť si vínny mok na silvestrovský prípitok. Poniže betlehemu na našu radosť objavujeme otvorenú kaviareň, a tak si vonku dávame chutnú kávu. Už dávno nám tak káva nechutila. Prechádzame okolo radnice, na ktorej nechýba farebný erb mestečka. Informačné stredisko je bohužiaľ stále zatvorené. Bočnou uličkou sa vraciame popod zaujímavé slnečné hodiny ku piaristickému kláštoru s kostolom. Ešte si fotíme synagógu.
Naše potulky Svätým Jurom končia, ešte nás čakajú prípravy na večeru a polnočný Silvester spojený s príchodom nového roka. Mestečko nás veľmi nadchlo svojou atmosférou a jedinečným prostredím viníc. Určite sem prídeme aj v období, keď budú vinice zelené a plné dozrievajúceho hrozna. Hlavná ulica je počas letá plná kvitnúcich muškátov. Už teraz sa na túto návštevu teším. Prajem vám všetko najlepšie v novom roku 2022 a veľa šťastných návratov z turistických potuliek.