Ak chceme ísť túto zimu za snehom, musíme ísť do kopcov. V Malej Fatre sme už boli. Kde sme ešte neboli, je okolie Makova. Pozerám do mapy. Modrá značka vedúca z Makova z časti Potok sa zdá byť ako dobrý tip, uvidíme, čo nás tu bude čakať. Cez sedlo nad osadou Bitalovci sa dá sieťou turistických značiek pešo vyjsť až ku horskej chate Kmínek na hrebeni Beskýd, čo je aj pre deti dobré lákadlo. A cestou naspäť sa snáď deti pospúšťajú na lopároch.
Autom prichádzame cez Čadcu a Turzovku do Makova, spestrenie nám robí aj vláčik osobáčik. Parkujeme pri železničnej stanici v Makove, kde nás víta aj smerovník. Zanechávame rieku Kysucu a vchádzame do bočnej dolinky. Spolu s modrou značkou vedie tadiaľto aj cyklistická trasa. Na našu radosť sa začína objavovať sneh, zdá sa, že deti lopáre nebrali nadarmo.
Na asfaltovej ceste pribúda sneh, až je ho súvislá vrstva. Potešia nás aj dve náučné tabule, s textom a fotografiami Makova. Príroda je tu vskutku pekná, roztrúsené osady dávajú prechádzkam šmrnc. Ďalším dobrým tipom, kam zájsť, je prameň Kysuce, či prechádzka za mohutnými brestmi, či lipami, ktoré sa tu vyskytujú. Práve strom je aj v erbe Makova. Mimochodom, názov Makov pochádza od slova makovec, čo znamená vrchol – vysoko položené miesto v tomto prípade kysuckého územia.
Prechádzame časťou Potok. Za ňou je najbližšou osadou po pravej strane cesty osada Bajcarovci. Tešíme sa, že v smere naspäť bude lopárovačka – snehu je tu dostatok. Na značke stretávame pani s malým batôžkom na chrbte, ktorá nám prezrádza, že ide do vyššie položenej osady Bitalovci, ktorá tiež patrí ku Makovu. Začíname viac stúpať, a tak spomaľujeme tempo. Časť cesty ideme cez les, kde nás predbieha auto – asi s chalupármi. Aj bez snehových reťazí vychádza hore. Potom prichádzame na lúky, na miesto, kde sa dolina otvára. Osada Bitalovci je v briežku. Na našu radosť sa začína zlepšovať aj počasie. Prichádzame do osady, pri vstupe do nej si všímame prameň. Chalupári debatujú, je tu živo. A stretávame sa s tou istou pani, ktorú sme už stretli. Je tu drevený smerovník so šípkami na bližšie, či vzdialenejšie ciele. My sa držíme až do sedla Bitalovci modrej značky. Mimo cesty je sneh neprešlapaný, a tak nemá zmysel zachádzať mimo značky, aj tak sme dnes návleky nechali doma. V spätnom pohľade sa ukazuje hrebeň kopcov na opačnej strane nad Makovom, všade sa drží biela perina. Nad osadou vchádzame opäť do ihličnatého lesa, cez konáre prekukuje slniečko. Ani sa nenazdáme a sme v sedle. Odtiaľto to už ku chate nie je ďaleko. Značka sa mení na zelenú, krátkou serpentínou prechádzame lesom a dostávame sa na najvyšší bod trasy. Tu už kraľujú naozaj zimné podmienky. Parádička. Ku chate sa zvažuje briežok, a tak ešte predtým, ako vchádzame dnu, deti vyťahujú lopáre. Sú radi, že majú stúpanie za sebou a že na spiatočnej ceste pôjdu prakticky iba dolu kopcom.
Ideme sa zohriať do vnútra chaty Kmínek, ktorá je v zajatí najmä bežkárov, ktorí sem prichádzajú zväčšia po hrebeni od Masarykovej chaty. Je tu plno a veselo. Kuchyňa je tu výborná, sme spokojní. Výlet nám budú pripomínať magnetky so zimným motívom chaty. Pôvodne sme chceli pre zostup zvoliť od sedla červenú značku, ktorá schádza v Makove o niečo viac povyše, ale deti nechceme ukrátiť o lopárovačku. Vonku čoraz viac kraľuje slnko, a kým sa popri výskote lopárujúcich sa detí dostaneme naspäť ku Bitalovcom, je modrá obloha s bielymi mráčikmi. Okrem chalupárov nestretávame nikoho. Deťom sa lopárovačka páči, a my sme tiež spokojní. Od Bajcarovcov deti idú už po vlastných – cesta tu už nemá dostatočný sklon.
Asi za hodinku a pol sme pri aute. Na stanici nás víta aj vláčik. Autom sa vraciame cez Bytču. Predtým ešte na sedle Melocík obzeráme bežkárov. Keď opúšťame kopce definitívne, v peknom počasí sa nám ukazujú Súľovské vrchy a neskôr aj Malá Fatra s bielou perinou.
Okolie Makova sa nám páčilo. Na bicykli je trasa kvôli stúpaniu skôr pre dospelých ako pre deti, chata Kmínek to istí v prípade horšieho počasia. Ku Makovu sa určite prídeme ešte pozrieť, možno práve za Kysucou, či inými ešte neznámymi miestnymi osadami, ktorých je tu neúrekom. Lyžiari si tu prídu na svoje v lyžiarskom stredisku Ski Makov pod vrchom Čerenka , či na Kasárňach v Javorníkoch. My sme milovníci bežkovania, a tak dúfame, že sa nám podarí ešte túto zimu zabežkovať práve na spomínaných Kasárňach. Zo slovenskej strany sa sem vychádza od Makova, z časti Kopanice. Pre bežkárov tu bývajú upravené bežkárske trate. Ale to je už iný príbeh.