Pri návšteve Vysokých Tatier v zime sa vždy radi prejdeme ku Popradskému plesu. Je to nenáročná, skôr oddychová prechádzka, ktorá prichádza vhod, ak máme pre návštevu tatranskej lokality viac dní. Na tejto trase sa nájdu miesta, kde sú pekné pohľady na okolité doliny a tatranské štíty. Je vhodná aj pre rodiny s deťmi.
Tento deň nám počasie praje, od rána svieti slniečko a je jasná modrá obloha. Tešíme sa, pretože častejšie sme ku Popradskému plesu išli skôr v škaredom a sychravom počasí. Vyrážame zo Štrbského plesa po červenej turistickej značke. Do lesa vchádzame vedľa bývalého liečebného domu Helios. Pamätám si, keď sme boli práve tu ubytovaní pri letnom výstupe na Rysy. Ale to bolo už dávno. Les trochu poredol, a tak sa ukazujú výhľady na Predné, Štrbské a Veľké Solisko. Pomaly zvládame začiatočné stúpanie na plošinu Trigan. Na plošine je pekný ihličnatý les, všetko je pokryté snehom, ktorý sa v slnku krásne trbliece. Parádička. Zakrátko prichádzame k rázcestníku. Nižšie do doliny sa z červenej značky odpája zelená značka. V súčasnosti by pre tento úsek tatranskej magistrály s červenou značkou už nemala platiť zimná uzávera a v prípade dobrých snehových podmienok, môžete pokračovať ďalej aj po červenej značke. Odporúčam sa vopred informovať o lavinóznych podmienkach, steny viac ako 2200 metrov vysokej Patrie naľavo nad chodníkom s červenou značkou sú poriadne strmé, a tak netreba nič riskovať.
Schádzame teda dolu po zelenej značke ku Hincovmu potoku, ktorý neskôr v nižších polohách vytvára po spojení s potokom Krupa riečku Poprad. Výhľady sa ukazujú najmä do Mengusovskej doliny. V jej závere sa ukazuje špička zasneženého Kôprovského štítu. Viac napravo od neho je špicatý Veľký Mengusovský štít. Ďalšou dolinou, ktorá sa ukazuje viac vpravo, je Zlomisková dolina so zubom na jej konci, kadiaľ sa dá prejsť do Kačacej doliny. A víta nás aj zasnežený biely dvojvrchol Vysokej, vysokej takmer 2550 metrov nad morom. Pekná scenéria.
Nad potokom prechádzame cez mostík a potom vychádzame v miernom stúpaní ku Popradskému plesu. Vlastne, pár posledných metrov ku plesu mierne klesáme. Pleso je pokryté snehom. Nad ním sa týči Ostrva. Do sedla pod Ostrvou vychádzajú serpentíny, ktoré sú o takomto čase v zime už v tieni. Pri plese stojí horský hotel, ktorý poskytuje ubytovanie aj stravovanie. V zime v roku 2010 tu pribudla aj konkurencia – napodobenina pôvodnej Majláthovej chaty zo začiatku 20. storočia. Vchádzame do horského hotela a posilňujeme sa. Dlho sa ale nezdržujeme, pretože chceme urobiť ešte okruh okolo plesa – počasie je stále pekné. Najprv ideme po červenej značke, avšak na Ostrvu nemierime. Po vyšlapanom chodníku pokračujeme ku opačnému cípu plesa. Práve odtiaľto býva pekný pohľad na chatu pri plese a okolité štíty – obdivujeme záver Mengusovskej doliny s Kôprovským štítom a Mengusovskými štítmi.
Chceme prejsť aj okolo symbolického cintorína, sprístupneného v roku 1940 , ku ktorému vedie žltá značka popri opačnej strane plesa, ako sme išli my a napájame sa na ňu. Pietne miesto pripomínajú farebné drevené vyrezávané kríže, ktoré vyrezal autor z Detvy . Cintorín v limbovom háji pod Ostrvou je pamätným miestom pre tých, ktorí zahynuli vo Vysokých Tatrách. Od cintorína potom vychádzame na Popradskú poľanu a kúsok sa vraciame ku našej zelenej značke. Na Štrbské pleso sa vraciame rovnakou trasou a ešte si znova vychutnávame pekné scenérie.
Inou možnosťou pre prístup ku Popradskému plesu alebo návrat odtiaľ je modrá turistická značka vedúca po asfaltovej ceste, ktorá sem vedie zo zastávky Popradské pleso. V dobrých podmienkach sa dá od Popradského plesa pokračovať vyššie Mengusovskou dolinou napríklad ku rázcestníku nad Žabím potokom. Okolie Popradského plesa je príjemným miestom pre relax a oddych uprostred krásnej tatranskej prírody. Nie je tu už taký hluk a davy turistov ako na blízkom Štrbskom plese. A k chate je potrebné si to vyšlapať, či už pešo alebo na skialpinistických lyžiach.
