Koncom februára sme navštívili rozhľadňu na vrchu Dubová nad mestom Rajec v Súľovských vrchoch. Iba kúsok od nej je miesto, kde sa predpokladá, že kedysi stál Rajecký hrad. Priznám sa, že o Rajeckom hrade som donedávna vôbec nepočula. Informácie som o ňom začala registrovať v súvislosti s vybudovaním náučného chodníka a rozhľadne.
Na začiatku nášho výletu smerujeme podobne ako pri prvom výlete – ku rozhľadni. A ako ďalej od rozhľadne? Treba pokračovať po náučnom chodníku, ktorý je označený červeným šikmým pruhom. Toto je trochu neštandardné značenie, podľa skúseností náučné chodníky majú skôr zelený šikmý pruh. Ale možno je to preto, že od rozhľadne vedie aj zelená turistická značka.
Chodníček od rozhľadne už iba klesal, takže najvyšším bodom na tejto trase bola rozhľadňa. Najprv ideme po lúke. Vľavo sa ukazujú výhľady na zalesnený Žibrid patriaci do Súľovských vrchov. Smerom doprava máme obmedzený pohľad na Rajeckú kotlinu. Potom sa objavujú stromy. Zakrátko prichádzame ku náučnej tabuli, kde sú obrázky venované hmyzu a motýľom, aké sa dajú v okolí Rajca nájsť. Vyšlapaný chodník je pomerne úzky, deťom sa trochu nepáči vyššia tráva, pretože majú oblečené krátke nohavice.
Vchádzame do lesa, cestička je príjemná, mäkká, pre nohy je príjemnejšia ako tá, po ktorej sa vystupovalo ku rozhľadni. Les je ihličnatý, smerom doprava sú svahy pomerne strmé. Prichádzame ku ďalšej náučnej tabuli o operencoch. Dozvedáme sa napríklad to, že na Slovensku bolo zaznamenaných 357 druhov vtákov. Mňa zaujala informácia, že sýkorka za jediný deň zožerie toľko hmyzu, koľko sama váži. To sa teda nalieta. Deti sú zvedavé, kedy už uvidia nejaké náznaky hradu, a tak pokračujeme ďalej. Tabúľ je tu ako maku, tá ďalšia nám približuje históriu Rajeckej kotliny. Najstaršou písomnou zmienkou o tejto kotline je zmienka o meste Rajec, vtedy ako Raich – v listine z roku 1193. A v písomnostiach v roku 1358 sa po prvýkrát uvádza aj Rajecký hrad. Z druhej strany tabule sa dozvedáme o drotárstve ako forme obživy pre ľudí v okolí Žiliny a na Kysuciach. Viac informácií si o ňom môžete prečítať napríklad tu.
Prichádzame na miesto, kde chodník odbočuje doprava a na krátkom úseku klesá dolu. Na chodníku medzi mojimi nohami zbadám menšieho hnedého slepúcha – prezrádza ho pohyb. Zastavujeme a chvíľu púta našu pozornosť. Prichádzame na rovinku. Medzi stromami si všímame drevenú lavicu a stôl, potom aj smerovník Pri Hradisku. Objavujeme ukážku palisád, čo boli husto radené koly a náučnú tabuľu s číslom 11. Na túto sme boli najviac zvedaví, pretože je na nej vizualizácia, ako mohol Rajecký hrad vyzerať a čo to z jeho histórie. Predpokladá sa, že hrad bol obohnaný jednoduchým valom s palisádou. Pri palisádach sú vyobrazené prvky obrannej konštrukcie, ktoré mohli byť použité pri výstavbe Rajeckého hradu.
Podľa máp na tabuliach by sme mali prísť ku valom hradu po neznačenom chodníku. Obzeráme sa dookola. Oproti je kopček, a práve ku nemu vedie viditeľná cestička. Prichádzame ku sonde z výskumu, ktorý tu prebiehal. Na strome je tabuľka, že sme pri juhozápadnom vale hradu. Pokračujeme po cestičke. Pred nami je ďalší o niečo väčší a strmší kopček. Najjednoduchšie je na neho vyjsť spredu a neobchádzať ho. Vychádzame hore a dostávame sa na krátku plošinu hradného areálu. Takže sa zdá, že teraz sme konečne na mieste, kde mal hrad svoje centrum. Predpokladá sa, že rozmery hradu boli asi 120X60 metrov. Posledná zmienka o hrade je z roku 1644, kedy bol hrad už zrúcaninou. Nuž, nemal dlhú históriu. Možnou príčinou, prečo sa upustilo od väčšej výstavby hradu bolo, že tu bolo nestabilné podložie, čo znemožňovalo väčšie stavebné práce. Na plošine objavujeme menšiu dieru. Keď nahliadneme do jej vnútra, vidíme zvyšky tvrdšieho muriva. Žeby to boli zvyšky hradieb? Uvedomujeme si, že tento hrad, ak tu stál, naozaj úplne pohltila príroda. Je to teda viac o fantázii, ako o obzeraní odkrytých bývalých stien hradu. Také tu vlastne vôbec nie sú. Ale práve toto sa nám páčilo. Budúcnosť ukáže, či budú tieto miesta niekedy odkryté na väčšej ploche, aby sa ukázalo to, čo teraz zostáva pred zrakmi turistov ukryté pod zemou.
Vraciame sa naspäť ku smerovníku. Prichádza turista, ktorý je tu tiež prvýkrát. Navádzame ho na chodník ku plošine hradu. Odľahčujeme naše batohy o jedlo a ďalšiu vodu. Rozmýšľame, ako sa vrátime. Je slnečno a teplo, a tak sa rozhodujeme ísť tak, aby sme boli čo najdlhšie v lese. Keby sme pokračovali do Jasenového, do Rajca by sme sa vracali po slnku. Víťazí myšlienka, že pôjdeme rovnakou cestou, cez rozhľadňu a viac v tieni. Časy uvedené na smerovníkoch sa dajú prejsť aj s deťmi za kratší čas. Keď prichádzame ku rozhľadni, objavujú sa tmavé mračná, ale vietor ich našťastie odvieva ďalej od nás. V najprudšej časti pod rozhľadňou stretávame skupinu cyklistov, ktorí tu odhodlane tlačia do kopca svoje bicykle. Dávame sa s nimi do reči, či nám nevedia odporučiť nejakú dobrú reštauráciu v okolí. Dostávame tip na Rajecké Teplice na reštauráciu Meritto. Tu v príjemnom prostredí na terase pod slnečníkmi dávame výborný obed, ktorý je pekným zakončením nášho objavného výletu.
Ak sem zavítate, môže sa Vám hodiť mapa TM 157 Súľovské vrchy. Verím, že sa vám tu bude páčiť, a že tu naplno pustíte uzdu svojej fantázii.