Je tu skvelá novinka! Mapa Liptovský Mikuláš a okolie kedysi a dnes, porovnáva súčasný stav s minulosťou, je veľmi zaujímavá a informatívna pre turistov, učiteľov, a aj ich študentov. Porovnávanie mapy Mappa generalis regni Hungariae Jána Lipského s aktuálnou mapou môže ukázať, ako sa táto oblasť vyvíjala v priebehu času. Mierka mapy 1:115 000 umožňuje detailnejšie zobrazenie oblasti a poskytuje turistom, študentom, milovníkom histórie lepšiu predstavu o geografických a topografických rysoch tohto okresu.

Pozrime sa v skratke na mapy, ktoré od seba oddeľuje približne dvesto rokov. Tá stará bola súčasťou podrobnej mapy Uhorska, ktorú dlhé roky tvoril Ján Lipský. Časť, kde je zobrazené okolie Liptovského Mikuláša, je z roku 1806. Z pôvodnej mapy sa na západe vytratili predovšetkým dedinky, ktoré zaliali vody druhej najväčšej slovenskej priehrady Liptovskej Mary. Zmizlo aj najstaršie rovnomenné sídlo Liptovskej župy. 

Mnoho názvov poznačila územná príslušnosť k Uhorsku. Mapa je značená v troch jazykoch, slovenské názvy sú v menšine, prevláda nemčina a maďarčina. Trnovec bol Tarnocz, Bobrovec Bobrocz, Liptovská Sielnica len Szelnice… Ani Liptovský Mikuláš nebol Liptovský, ale Sz. Miklós, Liptovský Hrádok iba Hradek, Liptovské Sliače Szliacs, Liptovský Ján Sz. Ivány… Porúbka nebola Liptovská a Poruba Závažná. Stačilo Porubka a Poruba. Boca bola len jedna. Nijaká Nižná a Vyšná. A písala sa Bocza. Važec sa volal Vazsecz, nájdeme tam aj Szolisko a Lazistye. Ľupča už vôbec nebola Partizánska, ale Nemie Lipcse. No Magurka a Blatno sa nezmenili. A, samozrejme, ani najväčší jasnovidci v roku 1806 nemohli tušiť, že raz pôjde cez okres štvorprúdová diaľnica spájajúca Bratislavu s Košicami. Veď tým koňom to naozaj nebolo treba. No zopár hostincov sa na mape predsa nájde. Dnes už buď nie sú, alebo tam stoja motoresty. 

V Lipského mape z roku 1806 sa pomerne veľká pozornosť venuje vodstvu. Okrem spomínanej Liptovskej Mary je však vodná sieť veľmi podobná dnešnej. S výnimkou toho, že Čierny Váh a Biely Váh sú označené ako Vagus Niger a Vagus Albus. Zato riečka Belá má skoro rovnaké meno – pred dvesto rokmi sa volala iba Bela. A na Bielom Váhu stáli dva mlyny, ktoré už dnešná mapa neregistruje. Zanikli veľmi dávno. 

Celkom opačný osud postihol starý Liptovský hrad. Dnes je to síce zrúcanina, ale turisticky atraktívna. Pred dvoma storočiami bola zrejme natoľko bezvýznamná, že Lipský ju ani nepovažoval za potrebné do svojej mapy zakresliť. Zato nezabudol na dve jaskyne v Demänovskej doline. Jednou z nich je asi tá ľadová, ale medzitým ich v tejto lokalite objavili niekoľko. 

Táto mapa môže byť veľmi užitočná pre turistov, ale aj pre základné a stredné školy, na hodinách dejepisu a geografie. Porovnávanie minulosti a súčasnosti tohto okresu môže pomôcť študentom lepšie pochopiť historické súvislosti, ktoré formovali túto oblasť. Mapu je možné kúpiť v dvoch prevedeniach a to vo forme papierovej skladanej mapy a v exkluzívnom prevedení na plátne.