Počas letnej liptovskej dovolenky sa rozhodujeme pre oddychový deň spojený s návštevu známych kúpeľných Lúčok. Chcem naplánovať program na dlhší čas, a tak pozerám do mapy Chočských vrchov, čo zaujímavé je v ich širšom okolí. Vo vedľajšej dolinke objavujem malú dedinku Turík, nad ktorou je malá vodná nádrž – ideálna pre prechádzku. Vedie ku nej asfaltová cesta, ktorá je zároveň aj cyklotrasou. Je rozhodnuté, pôjdeme to okrem samotných Lúčok preskúmať aj sem.
Auto parkujeme v Turíku, o niečo povyše miestneho kostolíka, ktorý bol pôvodne iba malou kaplnkou. Pokračujeme pešo po asfaltovej ceste na horný koniec dedinky. Je tu mnoho pekných chalúp na chalupárčenie, aj pekný zrekonštruovaný kaštieľ. Ani sa nenazdáme a posledné domčeky sú za nami. Asfaltová cesta celkom slušne stúpa. Miestami je dosť rozbitá, a tak pomaly pochovávam myšlienku ísť sem s deťmi na bicykli. Dolinka, ktorou ideme, je pomerne úzka, s lesom po oboch stranách. Nestretávame nikoho, a tak si môžeme naplno užívať prírodu a pokoj. Asfaltová cesta vedie do sedielka pod Turícku Maguru nad Jastrabou dolinou, ale náš cieľ je oveľa nižšie. Po necelej trištvrte hodinke prichádzame v oddychovom tempe ku vodnej ploche, za ňou sa týči kopček, a tak je to pekný pohľad aj pre fotografa.
Neďaleko stojí malá chatka, ktorá má okolo seba pomerne rovnú trávnatú plochu. Je tu aj stolík s lavičkami, tak sa tu na dlhší čas zastavujeme. Fotím pohľady na vodu, deti sa bavia lietajúcim tanierom. Presnejšie, snažia sa urobiť rekord, koľko hodov urobia tak, aby nikomu lietajúci tanier nevypadol z ruky. Potom sa dávame na spiatočnú cestu, pričom tento krát prichádzame aj ku malému kostolíku, jeho interiér si fotím cez vstupné dvere. Autom sa presúvame do Kalamen, za ktorými je sa nachádza termálny prameň. Od našej poslednej návštevy tu pribudol vkusne upravený vstup do vody – okraj je po obvode vydláždený plochými kameňmi a je tu aj kratší drevený chodník. Nás zaujíma iba kúpanie. Turisti sa môžu odtiaľto vydať po turistickom chodníku na najvyššie položený hrad na Slovensku – Liptovský hrad.
Za vstup do vody, resp. parkovanie platíme symbolický poplatok. Do vody sa idú omočiť iba deti. Počasie práve tento deň mierne štrajkuje. Je začiatok augusta, ale žiadne letné teploty sa nekonajú. Tak sa ani nečudujem, že deťom z vody trčia iba hlavy. Ešte že je voda teplá – má 33 stupňov. Potom, ako sa deti nabažia vody, sa presúvame cez Lúčky ku Kúpeľnej dvorane, kde parkujeme a vo vnútri si dávame neskorší obed. Kapacity sú prispôsobené veľkému množstvu kúpeľných hostí. Obed ochutnávame za pomerne krátku dobu. Potom sa vydávame ku nášmu ďalšiemu turistickému cieľu – Lúčanskému vodopádu. Prechádzame okolo turistického smerovníka – sme v nadmorskej výške 615 metrov nad morom. Vedie tu červená turistická značka – v opačnom smere Vás dovedie na hlavnú turistickú dominantu nad Lúčkami – majestátny Veľký Choč.
Na červenú značku sa dá napojiť aj zo spomínaného sedielka pod Turíckou Magurou. Východným smerom vedie modrá turistická značka, ktorú môžu využiť kúpeľní hostia pre prístup ku kúpaniu v Kalamenoch. My prechádzame juhovýchodným smerom najprv po rovine popri hlavnej ceste a potom mierne schádzame dolu ku vodopádu, pričom po ľavej strane míňame aj miestny kostol. Niektorí kúpeľní hostia si skracujú cestu tadiaľ, kadiaľ nemajú, a keďže je tu aj strmo, sme svedkami pádu, keď sa pani pošmykne, ale našťastie je to bez následkov. Kým zídeme až ku vodopádu, všímame si náučný chodník o včelách a čmeliakoch . Z náučnej tabule o Lúčanskom vodopáde sa dozvedáme, že je to najväčší travertínový slovenský vodopád a výška padajúcej vody z travertínovej terasy do nižšie položeného modrého jazierka je úctyhodných 13 metrov. Sú tu aj zaujímavé historické pohľady na lokalitu vodopádu. Pohľad starý 90 rokov ukazuje svahy v okolí vodopádu prakticky holé, bez náletov stromov, ktoré sú teraz po oboch stranách vodopádu. Pod vodopádom je jazierko, teraz peknej tyrkysovej farby – aj v ňom sa kúpali ľudia. Zvečňujeme si vodopád, a potom sa pomaly vraciame ku autu. Na recepcii zrekonštruovaného hotela Kubo kupujem na pamiatku magnetky a potom sa ešte fotíme na širokej drevenej vytesanej lavici, ktorú skrášľujú známe rozprávkové postavičky – Kubko a Maťko.
Ak budete prechádzať okolím Lúčok, odporúčam sa tu zastaviť. Keďže sa vodopád nachádza prakticky priamo v dedinke Lúčky, je pre návštevníkov pomerne ľahko dostupný. V Turíku v porovnaní s Lúčkami stretnete oveľa menej ľudí, tak záleží len na Vás, či zavítate aj sem. Určite sa dajú v lokalite Chočských vrchov objaviť aj iné zaujímavé miesta, my sme mali k dispozícii iba jeden deň, ktorý sme sa snažili maximálne využiť.