Už pred niekoľkými rokmi som počula o zaujímavom mieste pri vrchu Brýzgalky v Kysuckých Beskydoch neďaleko hraníc s Poľskom. Na čistinke tu vraj stojí sedem cholvarkov – historických obydlí, ktoré tu stoja zachované. Kedysi boli používané pre pastierov pri pasení dobytka a oviec v tejto oblasti. Zmenou životného štýlu sa neskôr zmenil ich účel na rekreačné objekty. V 80. rokoch minulého storočia sa práve tu konali stretnutia disidentov a osôb nepohodlných pre terajší komunistický režim. To vo mne o to viac vzbudilo zvedavosť sa prísť sem pozrieť. V októbri sme mali šťastie na pekný slnečný deňa atmosféru tohto miesta sme zažili na vlastnej koži.
Autom prichádzame od Žiliny cez Lutiše, odtiaľ schádzame do Bystrickej doliny a smerujeme do Novej Bystrice. Za kostolom stojí malá kaplnka sv. Lazara, pri ktorej parkujeme. Prechádzame na druhú stranu cesty a začíname vystupovať po žltej turistickej značke. Prechádzame najprv lúkami, kde stretávame početné stádo oviec, je tu aj maringotka a neuviazané strážne psy. Ešte že si ich pastieri volajú ku sebe. Na kúsku máme s ovečkami spoločnú cestu. Vyzerajú dosť komicky, zospodu sú špinavé od blata po daždivých dňoch, zvrchu sú biele.
Vychádzame ku Hričovskému vrchu, potom vychádzame na čistinku. Sme na lúke, nad nami sa na kraji lesa ukazuje chata. Ako zisťujeme podľa mapy,opodiaľvidíme vrchol Brýzgalky a vpravo Javorinku. Medzi nimi sa nachádzajú spomínané cholvarky – aj napriek tomu, že už nie je okolo nich hustý les ako kedysi, sú pred naším zrakom zatiaľ dokonale ukryté. Prechádzame okolo chaty, už znova lesom, a pokračujeme rovnomerným stúpaním. Prechádzame niekoľkými križovatkami, chodník je precízne značkovaný, vždy vidíme žltú značku, ktorá nám ukazuje, kadiaľ máme pokračovať. Naberáme ďalšie metre. Prichádzame na ďalšiu lúčku, po pravej strane stojí posed, vpredu pod lesom je senník. Odbočujeme viac doľava, popri chodníku sú tu skôr menšie ihličnaté alebo listnaté stromčeky. Už sme v celkom dobrej výške a ukazujú sa prvé širšie pohľady do Bystrickej doliny ako aj na čoraz viac sa odhaľujúce zasnežené kopčeky Malej Fatry.
Vpravo je to Kysucká vrchovina, z ktorej je dominantnou Ľadonhora, jej tvar pripomína fatranský Rakytov. Viac vľavo sú kopčeky Oravskej Magury, kde sú súvislé tmavé ihličnaté lesy. Keď sa chodník vyrovnáva, prichádzame na miesto Pod Brýzgalkouvo výške 900 metrov nad morom. Je tu aj náučná tabuľa o osade – fotky sú z čias, keď ju obkolesoval ešte les. Vedie tu cyklotrasa, poniže vpravo vidíme cez cyklotrasu spustenúrampu. Značená cyklotrasa priamo ku osade nevedie, ale pri tlačení bicykla po neznačenej ceste sa to dá zvládnuť aj s bicyklom. My si teraz volíme užšiu cestu, ktorá vedie priamo cez vrch Brýzgalky. Prvé metre sú dosť strmé, potom je stúpanie miernejšie. Ponárame sa do lesa a za vrchom Brýzgalky dokonca krátko klesáme. Vychádzame z lesa, traverzujeme svah, ešte pár metrov. Zrazu sa pred nami objavuje rozvetvený buk, pri ňom miesto pre posedenie, a to už vieme, že sme pri cholvarkoch.
Prvá sa nám ukazuje červená strecha cholvarku, ktorý je opravený a zrekonštruovaný. Tie ostatné sú pôvodné, postavené z drevených trámov so šindľovými strechami. Je vidieť, že veľa pamätajú a odhodlane odolávajú zubu času. Batohy nechávame v prístrešku a pomaly prechádzame postupne okolo všetkých obydlí. Hneď pri druhom cholvarku zisťujeme, že tu sú majitelia, a tak tu nie sme sami. Je tu božský pokoj. Obydlia majú malé dvere, priestor pred nimi je vyložený plochými kameňmi. Majú malé okienka, aby cez ne neunikalo teplo. Pod strechami zo severnej strany je na miestach, kde sa nedostane slnko, sneh – pamiatka na ochladenie spred niekoľkých dní. Je tu viacero lavíc na posedenie, či široké pne, poniže nachádzame aj malú nádržku, kde sa zadržiava voda. Naozaj veľmi pekné miesto, akýsi kysucký Podšíp alebo Vlkolínecalebo Vychylovka v malom.
Vraciame sa ku prístrešku pri buku a pri vyhrievaní na slniečku si dávame niečo na posilnenie,vyberám termosku s kávou a čajom. Potom sa vydávame naľahko ešte cestičkou za posledným cholvarkom smerom ku vrchu Javorina. Jeho svahy sú odlesnené a práve tu objavujeme krásne pohľady aj na blízku Veľkú Raču s turistickou chatou na poľskej strane. Vo výhľadoch nebránia žiadne stromy. Objavujeme aj Kľak, či Kysucké steny, Maníny, či Moravsko-Sliezske Beskydy. Z Oravskej Magury dovidíme ďaleko až na Kubínsku hoľu.
Mne sa páči aj pohľad na cholvarky, odtiaľto je pekne vidieť, ako sú roztrúsené pod vrchom. Potom, ako sme sa nabažili výhľadov, sa vraciame ku prístrešku. Balíme veci do batohov, lúčime sa s domácimi a po nižšie položenej a menej strmej ceste schádzame do sedla. Odtiaľto potom pokračujeme rovnakou cestou. Slnko nám svieti do tvárí. Konečne nastalo babie leto a po dlhých upršaných a zamračených dňoch sa naplno ukázala ešte jesenná sila slnečných lúčov. To je hneď veselšie a pri návšteve lokality Brýzgalky to platí o to viac. Je to miesto, ktoré má svoju jedinečnú atmosféru a my sme tu zažili neuveriteľný pokoj a ticho. Viac sa o tomto mieste dočítate napríklad tu.