Kraj v okolí Zázrivej patrí scenéricky k tomu najkrajšiemu, čo sme objavili počas našich turistických putovaní na pomedzí CHKO Kysuce a Oravy. Teraz smerujeme do okolia vyššie položených lazov Grúne patriacich ku Zázrivej. Počasie nám prialo a aj keď sme vzdialenostne toho neprešli veľa, pohľady na okolitú krajinu tu boli na začiatku mája vskutku úžasné. Pohybovali sme sa v nadmorskej výške okolo 850 metrov nad morom.
Naposledy sme boli v týchto miestach pred ôsmimi rokmi koncom marca. To sa príroda ešte len veľmi pomaly prebúdzala po zime. Teraz v máji tu bolo všetko v rozpuku a šťavnato zelené. Ovocné stromy boli síce odkvitnuté, ale kvitli ešte hlohy. K tomu modrá bezoblačná obloha a žltý oskar, ktorý neúnavne svietil po celý čas, teplota tak asi 22 stupňov. Čo viac si môže človek priať? Prvou zastávkou na našej trase je zrekonštruovaný starý kostolík nad centrom Zázrivej pri cintoríne. Je to veľmi pekné miesto, na jeho vnútorných stenách sú zaujímavé historické fotky zo života Zázrivčanov. Od kostolíka po ľavej strane postupujeme po zelenej značke. Okolité lúky sú plné rozkvitnutých žltých púpav. Stúpame medzi Pálenicou na ľavej strane a Jedľovinkou na pravej strane. Strmšia časť chodníka je hneď na začiatku, takže výškové metre dsc 1308naberáme pomerne rýchlo. Potom les ustupuje, vpravo vidíme vysielač na Jedľovinke. Dolu sa nám neskôr ukáže stred Zázrivej a stráne nad Zázrivou na protiľahlej strane. Okolo družstva ku Pavláškovej skalke vedie červená značka, sú tu tiež roztrúsené obydlia. Ale naspäť k nášmu putovaniu. Po pravej strane poniže chodníka je korýtko s vodou pre pasúce sa ovce, ktoré tadiaľto na svojej paši prechádzajú. Na lúkach pozorujeme aj ružový vstavač, ktorý patrí medzi orchidey. Pálenicu nechávame postupne za nami, prekvapujú nás menšie poorané ohradené časti na jej stráňach. Chceli by sme vedieť, či je tu aj niečo posadené, ale nemáme sa to koho spýtať – nestretávame zatiaľ vôbec nikoho.
Za Pálenicou sa nám otvára krásny pohľad na Ráztoky a Grúne, lazy, kde sú roztrúsené drevenice s pasienkami naokolo. Nad nimi vľavo sa týči menší Pupovček a vzadu na hrebeni vyššia Okrúhlica a Javorinka. Prichádzame ku lieskovému lesíku pri chodníku. Lesík ukrýva aj malú kaplnku. Všímame si aj drevený smerovník s textom – Zázrivá ústredie. Tu si v tieni stromov posedíme, ja si medzitým obzerám chalúpky. Je tu vskutku nádherne, osviežuje nás vietor. A tak nám teplo vôbec nie je. Za kaplnkou pokračuje zelená značka doprava dohora, zisťujeme, že túto časť chodníka sme pozorovali už skôr. Ďalšie metre naberáme na nespevnej ceste a zakrátko stretávame skupinku motorkárov, ktorá sa tu preháňa. Napravo nechávame za nami Jedľovinku. Získané výškové metre umožňujú výhľady ponad Pálenicu na malofatranských krásavcov – Malý a Veľký Rozsutec, Stoh a Osnicu.
Sčasti vidieť aj hlavný malofatranský hrebeň. V niektorých úzkych žľaboch sú ešte miesta, kde je ešte sneh. Scenérie, ktoré sa tu otvárajú, sú naozaj jedinečné. Terén sa vyrovnáva, nikde nikoho. A predsa. Za briežkom stretáme dvoch Moravákoch, ktorí tu sedia v závetrí. Zastavujeme sa pri nich a dávame sa s nimi do reči. Zisťujeme, že tu nocovali a podobne ako my, sa kochajú krásami okolitej prírody. Napokon sa pri tu pristavujeme v družnej debate asi na hodinku. Rozťahujeme karimatku, deti si opekajú špekáčiky, ktorými ich Moraváci ochotne ponúkajú. My dospelí ochutnávame borovičku. Rozprávajú zážitky zo spania pod oblohou, ktorá bola v noci posiata hviezdami.
Žijú v Ostrave, a majú schodený pekný kus Slovenska. Je s nimi veselo. Neradi, ale napokon sa s nimi lúčime a pokračujeme po zelenej značke ku salašu. Ten je na lúke, ktorá sa po pár metroch objavuje. Hlavné ovčie stádo tu nie je, sú tu dve úplne malé jahniatka, pri svojej mame, ktoré si deti z diaľky obzerajú. Napravo smerom ku časti Bane pozorujeme pasúce sa stádo oviec, na ceste nad nimi vidíme dvoch cyklistov. Od Baní sa dá po neznačkovaných trasách prejsť do časti Havrania, tieto miesta ešte nemáme preskúmané. Zelená značka z týchto miest pokračuje stúpaním až ku hrebeňu Javorinky. Sem už nejdeme, ale od salaša pokračujeme ku prvým chalupám Grúňov v stráni. Dávame sa doľava, prechádzame okolo chalúp, až sa napájame na asfaltovú cestu vedúcu cez Grúne. Obzeráme si chalúpky, niektoré sú upravené na vskutku luxusné chalupy. Míňame miesto, kde je rozkvitnutý koberec záružlia. Pri jednej z chalúp práve kvitne jabloň. Od priedomí chalúp sa otvárajú parádne výhľady na Malú Fatru a Pálenicu. Po asfaltovej ceste ideme iba kúsok, aby sme nezišli príliš nízko.
Na prudšej zákrute sa odpájame a zakrátko prichádzame ku kaplnke. Odtiaľto pokračujeme do Zázrivej po rovnakej trase, ako sme sem prišli. Pod Pálenicou nám prechádza cez chodník stádo oviec zo salaša, ktorým sme prechádzali. Mladý pastier nám prezrádza, že stádo má 350 oviec. Dávame sa krátko do reči. Pri ceste dolu nás predbieha cyklista na horskom bicykli. Okrem neho a pastiera nestretávame nikoho. Prechádzame Terchovou, kde je pri Bielom potoku riadne plno. Nás Zázrivá nesklamala a opäť sa nám potvrdilo, že tu sa dá nájsť kľud a nádherný kus slovenskej prírody. My sme uprednostnili pešiu turistiku. Do Grúňov môžete zavítať aj na bicykli, pričom sa najprv prechádza časťou Dolina, potom Ráztoky a napokon prídete do časti Grúne
