Po Vianociach napadol konečne sneh. Berieme to ako príležitosť na dlhšiu zimnú prechádzku a možnosť spáliť kalórie po bohatej vianočnej hostine. V batohoch nám okrem jedla a termosky s teplým čajom pribudli stúpacie železá a turistické paličky. Vyrážame za turistikou v rámci organizovaného Štefanského výstupu ku Veľkému Vreteňu po zelenej turistickej značke.

Za Lidlom prechádzame cez most ponad rieku Kysuca. Tá stihla v noci aj trochu namrznúť. Potom prechádzame cez Radoľu. Nejdeme ku miestnemu kaštieľu, ale cestou vyššie, pomedzi domy, okolo cintorína po ľavej strane a miestnej školy. Rovno pred nami sa týči náš cieľ – Veľký Vreteň. Zdola pozorujeme jeho zalesnený vrcholový hrebienok. Má výšku nad 800 metrov, a tak nám pešia turistika dá trochu zabrať. Sme v pohorí Kysuckej vrchoviny a Vreteň patrí aj medzi takzvané kysucké pyramídy. Jeho pyramídovitý tvar sa vyníma najmä z opačnej strany, od Snežnice. Jeho strmé svahy sú pokryté zmiešaným lesom, ihličnaté lesy v spodnej časti vystriedajú listnaté stromy vo vyšších častiach. Z cesty sa nám po ľavej strane ukazuje Poľana s pokračujúcim hrebeňom Stien. Turistike v týchto častiach Kysuckej vrchoviny sme venovali samostatný článok.

Keď opúšťame zástavbu, naša cesta sa začína dvíhať. Doľava sa odpája cesta pod Veľké Ostré. Vychádzame údolím, ale dá sa pokračovať aj viac vpravo – lúkami. Na mieste, kde už začína les a strmé stúpanie, sa na krátko zastavujeme. Pod nami sa ukazuje Kysucké Nové Mesto, Radoľa, Budatínska Lehota a vľavo kopčeky Javorníkov, teraz je všetko pokryté snehom. Na nohy si dávame mačky, bude sa nám stúpať ľahšie. Na topánkach máme aj návleky a pomáhajú nám aj turistické paličky.

 

Vchádzame do lesa. Výhodou výstupu na Vreteň je, že sa ide serpentínami. Výstup hore trvá asi hodinu, závisí od kondície a snehových podmienok. S nami vystupujú aj turisti, ktorí si mačky nevzali. Tí to majú pri výstupe veru trocha ťažšie a viac musia rozmýšľať, ako a kam klásť nohy. Niekoľkokrát sa zastavujeme, aby sme doplnili tekutiny. Potom vychádzame pod vrcholovú hranu. To už vieme, že výstup sa blíži ku záveru. Turistická značka nás vedie ku prístrešku a ku krížu pár metrov nad ním. Prístrešok tu vybudovali turistickí nadšenci z Radole. Stojí pod hrebeňom, a tak ste tu chránení pred vetrom. Ten je dnes našťastie iba mierny. Pod prístreškom sú trochu preriedené stromy, a tak sa sú tu výhľady smerom na horné Kysuce. Vidieť, že sme už v celkom peknej výške. Vrcholovým hrebienkom pokračujeme ešte niekoľko desiatok metrov doprava až prichádzame ku vrcholovému smerovníku Vreteňa. Na druhú stranu sa zvažujú poriadne strmé svahy s poriadnou snehovou nádielkou. Od smerovníka už výhľady nie sú, ale zato je tu, v najvyšších častiach nášho výletu, nádherná zimná rozprávka. Sneh sa drží na kmeňoch aj konároch, a o to viac sa nám tu páči. Nuž, to sme ešte nevedeli, že tohtoročná zima bude na dolných Kysuciach veru riadne bohatá na sneh. Kocháme sa krásou naokolo, potom sa zahrievame čajom a zázvorovicou, pojedáme koláčiky. Dlho stáť bez pohybu sa ale nedá.

Dolu schádzame po tej istej trase, deťom sa zostup s mačkami veľmi páčil. Schádzať sa dá od smerovníka po hrebienku aj na druhú stranu – ku kaplnke. Teraz väčšina ostatných turistov zostupuje práve touto stranou na medzivretenie. Mačky si z nôh skladáme až dolu pri kultúrnom dome v Radoli, kde sa stretávame aj s ostatnými turistami. Dostávame magnetku a pamätný list o výstupe. Deti si ešte užívajú sneh vonku.

Výstup na Vreteň je hodnotným športovým výkonom a náročnejšou turistickou prechádzkou. My sme Vreteň v zime navštívili po prvýkrát. Turistika mala vďaka snehovej nádielke svoje čaro a pravý zimný nádych – veľmi sa nám tu páčilo. Vo výstupe nám veľmi pomohli mačky, návleky a turistické paličky. Deti ťahali a motivovali aj ostatní turisti, ktorí sa Štefanského výstupu zúčastnili. Pozývam aj Vás poobdivovať peknú zasneženú kysuckú prírodu. Pri potulkách Kysucami Vám môže byť nápomocná ručne maľovaná mapa.