Na zimnej Veľkej Javorine

13. 01. 2020Tip na výlet

Počas vianočných sviatkov sa rozhodujeme pre návštevu najvyššieho vrchu bielych Karpát – Veľkej Javoriny, ktorá má výšku takmer 970 metrov nad morom. Doposiaľ sme tento milý kopček obdivovali poväčšine z Veľkého Lopeníka, spoznali sme ju podľa vysielača na jej vrchole. Veľká Javorina je na slovensko-českej hranici a je odjakživa symbolom dobrých susedských vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Aj na Silvestra sa tu konajú pešie výstupy z moravskej ako aj zo slovenskej strany. My sem prichádzame o deň skôr.

Ako začiatočný bod pre náš výstup nám poslúžia Bzince pod Javorinou. Auto parkujeme v jej časti Cetuna, ktorá sa nachádza bližšie ku svahom Javoriny. Auto nechávame neďaleko pamätníka, miestneho obchodu a Country Saloona. Smerovník napovedá, že sme v nadmorskej výške 360 metrov. Hore na vrchol nás povedie modrá turistická značka, malo by nám to trvať do 2 hodín. Časť trasy ide po spevnenej ceste. Keď prichádzame v neskoré ráno do Bielych Karpát, je pekné počasie. Samotnú Javorinu z Cetuny nevidíme, ukazuje sa vedľa nej stojaci Jelenec s bývalým vojenským objektom, z ktorého sa stala neoficiálna a nevšedná rozhľadňa prístupná na vlastné nebezpečie.

Cetunu nechávame za sebou, krátko prechádzame lesíkom a cez lúku sa približujeme k domčekom usadlosti Gašparíkovci. Vľavo pred ním sú ovocné stromy a pod nimi farebné úle. Aj šípka na strome o niečo povyše hovorí o domácom mede – asi sa tu dá v sezóne kúpiť. Nasleduje opäť krátky lesný úsek a potom vychádzame ku svahom s usadlosťou Harušťákovci. Po pravej strane je opäť ovocný sad. Prechádzame cez usadlosť, domčeky sú upravené, pri jednej chalúpke je lavička na posedenie s výhľadom do údolia. Povyše stojí aj náučná tabuľa. Pokračujeme po starej asfaltovej ceste, z ktorej sa nakrátko odpájame do lesa a skratkou vychádzame ku hlavnej asfaltovej ceste. Túto využívajú návštevníci Veľkej Javoriny, ktorí sem chodia za lyžovaním, či sánkovaním. Aj teraz so zväčšujúcou sa nadmorskou výškou snehu postupne pribúda, až súvislo pokrýva zem. Krátkym úsekom ideme poniže cesty.

Potom vychádzame ku ceste, ktorou ideme dlhší úsek. Je možné sa tomuto úseku vyhnúť, a to tak, ak nad lazom Harušťákovci prejdete viac doľava na neďalekú usadlosť Kopcovci. Tú si pri dobrom počasí musíte na lúkach o niečo povyše všimnúť. Stretávame tu rodinku s deťmi, ktorá tiež smeruje hore na Javorinu. Prichádzame ku poľovníckej chate, tu sa modrá značka odpája viac doprava a prechádzame krajom pekného bukového lesa. V spätnom pohľade sa na druhej strane ukazuje rozložitý Považský Inovec, ktorého vrchol trčí nad inverznou oblačnosťou, ktorá zostáva dolu. Od poľovníckej chatky to ku známej turistickej horskej Holubyho chate pod Javorinou píšu necelú pol hodinu. Ani sa nenazdáme a prichádzame pod vrcholovú časť Veľkej Javoriny, ktorú tvorí lúka, na ktorej je spomínaný vysielač.

Cestná komunikácia je plná parkujúcich áut, sú tu mnohé rodiny s malými deťmi, ktoré sa tu sánkujú, či lyžujú. Ako naberáme posledné výškové metre, ukazuje sa výhľad, ktorý je takmer kruhový. Teraz už vidieť aj poza Jelenec s vežou, a na našu radosť sa ukazujú aj vrcholky Malej Fatry, či malofatranský Kľak. Zdá sa, že najkrajšie slnečné počasie panuje vo Veľkej Fatre, ktorej kopce sú zaliate slnečnými lúčmi. Vidieť aj Veľký Lopeník, viac vpravo od neho Vršatec a Považský Inovec. Oblačnosť sa zdola postupne vyťahuje, odhadujeme, že sa postupne zamračí a slnka ubudne. Na stromoch a kríkoch pri vysielači je pekná zimná námraza a ešte neopadaný sneh, a tak je tu rozprávkovo. Snažím sa zachytiť tú krásu.

Na moravskej strane je inverzná oblačnosť. Potom schádzame viac doľava ku  čiastočne zrekonštruovanej Holubyho chate, ktorá stojí na slovenskej strane. Vychádzame na poschodie, kde je reštaurácia. Je tu množstvo ľudí, čakali by sme tu na jedlo asi dlho, a tak si dávame iba pečiatky do zápisníkov. Schádzame naspäť dolu a vo vnútri pri vchode do chaty si dávame čaj z termosky a niečo pod zub z vlastných zásob.  Potom začíname schádzať dolu. Na spiatočnej ceste sme peších turistov nestretli, je zrejmé, že drvivá väčšina ľudí sem hore ide zo slovenskej strany autom. Cesta dolu ubieha rýchlo, námraza a ľadík na ceste od rána povolili, a tak sa ide dobre. Obzeráme si opäť usadlosti, kde nechýbajú ani veľké budovy a stodoly. Sprevádza nás aj Jelenec. Po hodinke a čosi sme zase v Cetune, pred ktorou nás víta pasúci sa koník. Vchádzame do Country Saloona. Je tu plno, ale máme šťastie na voľný stôl akurát pre dvoch. Jedlo aj pitie máme na stole prakticky okamžite. Chutí nám, už sme vyhladli.

Výstup na Javorinu po modrej značke bez problémov zvládnu aj deti, ktoré sú zvyknuté na turistiku.  Stúpanie je rovnomerné a tiahle, nie sú tu úseky, ktoré by boli strmé. Ja osobne považujem tento výstup za jednoduchší ako výstup na Veľký Lopeník z usadlosti Grúne. Pri vysokej návštevnosti Holubyho chaty je potrebné rátať s dlhšou obsluhou alebo je vhodné skôr uprednostniť vlastné zásoby. Pre výstup zo slovenskej strany sa dá využiť aj žltá značka s kratším variantom od salaša Miškech alebo s dlhším variantom od Starej Turej. Z moravskej strany vedie popod spomínanú rozhľadňu na Jelenci zelená turistická značka z Květnej. Ak sa pozriete do mapy TM 129 , zistíte, že to sú vymenované iba niektoré možnosti. Ak máte radi menej náročnú turistiku, Biele Karpaty a Veľkú Javorinu určite nevynechajte.

Pin It on Pinterest

Share This