Cez Vianočné sviatky sme sa napokon dočkali snehovej nádielky aj na Kysuciach. Rozmýšľame, kde sa ísť sánkovať alebo len tak sa prejsť v krásnej zimnej prírode. Napokon padá voľba, že prechádzku využijeme na objavovanie novej protipožiarnej veže nad potokom Harvelka nad vodnou nádržou Nová Bystrica.
Súradnice jej miesta vieme iba orientačne – podľa informácií, ktoré sme si našli na internete, nikto z našich známych tam ešte nebol. Dúfame, že zhruba vieme, kde veža stojí a že naše rozhodnutie využiť pre prístup ku nej starú cestu medzi Kysucami a Oravou je správne.
Autom sa vezieme Bystrickou dolinou a od Vychylovky začíname stúpať kľukatiacou sa cestou. Cesta je prejazdná, nie je potrebné mať ani snehové reťaze. Vychádzame do sedla Jamy, a potom prichádzame do časti Brišovka patriacej ku Oravskej Lesnej. Pri obytných domoch nechávame zaparkované auto. Iba pár metrov ďalej vidíme cestu, po ktorej pôjdeme.
Keďže sme nabrali celkom slušnú nadmorskú výšku, tak je tu viac snehu ako dolu v Bystrickej doline. Krásna zimná rozprávka, na ihličnatých stromoch je nádielka snehu, ktorá nestačila ešte opadať. Nefúka, a tak sneh zostáva na stromoch aj naďalej. Kocháme sa prírodou a pomaly schádzame po ceste. Prechádzame jednou ostrejšou zákrutou, za ktorou je cesta, ktorá pred vybudovaním vodnej nádrže Nová Bystrica spájala Oravu a Kysuce, široká a pomerne rovná, bez zákrut. Má úplne iný charakter ako tá, po akej sme vyšli od Vychylovky.
Sme zvedaví, kde presne vežu objavíme, a tak pozeráme zvedavo dopredu. Sme tu sami, zatiaľ sme nestretli ani nohu. Je zamračené, modrá obloha chýba, ale krása nového snehu a prírody to vyvažuje. Snehu je akurát. Prichádzame na prvé miesto, kde sa dolina viac otvára, ale vežu zatiaľ nevidíme, a tak pokračujeme ďalej. Napokon na mieste, kde sa začína cesta zvažovať viac dolu, po pravej strane ponad svah, si všímame vrchnú časť zastrešenej veže. Teraz už len vymyslieť, ako sa ku nej dostať. Volíme ku nej čo najkratšiu cestu, cez zasnežený briežok napravo od cesty, pomedzi kríky, a potom už po lúke. Zakrátko sme pri nej. Otvára sa pohľad dolu ku vodnej nádrži, ale tá je skrytá. Prekvapuje nás, že je na veži pripevnená tabuľka o zákaze vstupu, na fotkách, ktoré sme videli na internete, táto tabuľka nebola.
Veža je tak primárne určená na monitorovanie prípadných požiarov, a nie pre turistov. Opatrne vychádzame po schodoch pod strechu a obzeráme si zasnežené zimné okolie. Dolu poniže vidíme kríž a napokon sa rozhodujeme, že sa prejdeme aj nižšou časťou doliny, nechce sa nám ísť ešte z tejto krásy domov. Schádzame naspäť na cestu, po ktorej sme prišli. O pár metrov ďalej na briežku vpravo stojí drevený kríž – je to pamätné miesto, kde až do roku 1984 stál rodný dom rodiny Judákovcov. Na drevenom kríži je vytesaný spomienkový text, krstné mená a roky narodenia detí. Nechýba ani kreslený obrázok rodiny. Schádzame nižšie, popri ceste sú staré ovocné stromy. Na odlesnených častiach sú vidieť hroble a terasovité medze. Dolina sa znovu otvára, na strome je cykloznačka. Spodnejšia časť doliny je rovnejšia a viac vhodná na bicykel, s ktorým by sme na tieto miesta chceli prísť aj s deťmi. Po pravej strane si všímame ďalšiu pamätnú tabuľku na rodinu, ktorá tu kedysi žila.
Nová Bystrica. Cyklotrasa prichádza sprava zhora, križuje starú cestu, a potom odbočuje doľava dohora. Križovatku a aj toto miesto už poznáme práve z cyklovačiek. Keby sme po starej ceste pokračovali ďalej dolu, cesta by nás zaviedla ku Harvelskej kaplnke a ku vodnej nádrži. Zdola od miest, kde býva horár, počujeme ľudskú vravu. Ďalej už nejdeme, veď budeme na spiatočnej ceste stúpať. Teraz už vieme, že to z cyklotrasy ku veži nie je ďaleko. Na spiatočnej ceste hore dolinou stretávame konečne prvého ľudského tvora – traktoristu, ktorý sa usmieva na nás spoza volantu. Veľa ľudí tu asi nestretol. Keď prichádzame na úroveň veže, pri ceste vidíme zapichnuté bežky – a na ceste pribudli čiary od bežiek. Tak sa zdá, že ďalší návštevníci sú pri veži – počujeme ich, ale nevidíme.
Vežu navštevujeme aj o pár dní neskôr, potom, ako pripadlo ešte viac snehu. Sklon starej cesty je akurátny pre sánky, ktoré chvíľami ťaháme. Dcérke sa to páči a je nadšená. Odbočka ku veži ešte viac zapadla snehom, ale tu prichádzajú na pomoc užitočné návleky. S nimi si bez problémov prerážame cestu a dúfame, že našu čerstvo prejdenú stopu ešte niekto využije.
Nová veža stojí asi 2,5 km od osady Brišovka, kde sa dá dostať autom a odkiaľ je to najbližšie. Je to protipožiarna veža postavená vo vrchnej časti doliny. Navštíviť ju môžete aj v rámci cyklistiky, či bežkovania okolo vodnej nádrže Nová Bystrica. Od Riečnice je to však už dlhšia trasa. Ak si chcete cestu skrátiť autom, je potrebné mať povolenie pre vstup. Pri našej návšteve tu bolo ľudoprázdno, a tak si tieto miesta určite vychutnajú milovníci prírody, ktorí nevyhľadávajú davy ľudí. Kysuce majú jednoducho svoje čarokrásne miesta. Ak Vás o tom tento článok nepresvedčil, možno zmeníte názor, keď si prelistujete knihu Čarovné Kysuce, ktorá je plná nádherných fotografií z tohto regiónu. Viac si o nej prečítate tu.